Friday 11 November 2016

Zaujímavosti: temná strana

So here we go again! Minulý víkend prvýkrát od marca statočných 37 stupňov Celziových, celé poobedie v robote dopotený jak po gruľovke na rovni a večer pivénko. Leto je (takmer) tu – ešte sa opäť na týžden ochladí, v noci stále okolo 11°, na omočenie v oceáne zatiaľ nebola veľmi chuť. S pražiacim slnkom však začala aj bushfire sezóna („lesné“ požiare). Západoaustrálska vláda pred pár týždňami odštartovala webstránku pre obyvateľstvo, ktorá je updatovaná okamžite ako sa informácia o požiari dostane k hasičom (resp. iným orgánom). Celý komplexný systém stál 2,8 mil AUD. Len pre info, minulý rok zahynuli pri bushfires piati ľudia a záchranné zložky vyštartovali k 3 400 požiarom – hasiči a dobrovoľné zbory sú tu veľmi vážení ľudia. Problematika je ale celkovo komplikovanejšia, požiare sú súčasťou prírodného cyklu v tejto krajine už milióny rokov, fauna a flóra sú na tieto podmienky teda adaptované. Niektoré rastliny sa dokonca vedia vysemeniť iba vďaka vysokej teplote pri požiari, iné majú hrubú kôru, niektoré druhy vtákov využívaju spálenú zem ako vhodnú kamufláž na ukrytie svojich vajec a podobne – link pre šialených prírodovedcov. Holt, u aborigénov sa azbestová pokožka nestačila vyvinúť.

Paaana zase leto... (The West Australian, 24.10.2016)
Apropo, azbest... na jeho odstraňovanie sa tu špecializuje množstvo firiem, keďže bol v polovici minulého storočia hojne využívaný. Keď rekonštruuješ starý dom, určite ho niekde nájdeš – na východe AU sa používala azbestová izolácia, ktorá sa pumpovala do dutín pod strechou – volala sa Mr Fluffy... V 2011 cyklón Yasi zdevastoval oblasť na severe Queenslandu a pre tisícky robotníkov, ktorí odstraňovali následky, to asi nebola sranda. Jediná azbestová baňa v Austrálii (Wittenoom, fungujúca medzi 1943 - 1966) má do dnešného dňa na svedomí 2 000 úmrtí priamo spôsobených azbestom (robotníci či obyvatelia mesta) – keďže sa jedná prevažne o rozvíjajúce sa pľúcne ochorenia, toto číslo ešte nemusí byť konečné. Majiteľ (Colonial Sugar Refinery) podcenil zdravotné odporúčania (resp. sa ne vysral) a nedbal ani na vládne ustanovenia. Dnes má založenú nadáciu na podporu rodín postihnutých týmito chorobami... Midnight Oil o tom celom dokonca zložili pesničku. Kto ich nepozná po mene, jedná sa o austrálsku rockovú kapelu z 80-tych rokov, s niektorými silne politicky motivovanými textami (díky Vilko za pripomenutie). 
U nás bude asi najznámejšia spievanka z roku 1987, „Beds are burning“, ktorá vyjadruje nesúhlas s postupmi austrálskej vlády voči pôvodným obyvateľom. Konkrétne sa jedná o vysídľovanie jednej určitej oblasti patriacej do kultúrneho bloku Western Desert (600 tisíc kilometrov štvorcových!! – územie veľké ako Pyrenejský polostrov nachádzajúce sa vo vnútrozemí, z ktorého pochádza 40 jazykovo a kultúrne príbuzných aborigénskych kmeňov) za účelom vytvorenia strelnice pre balistické rakety v 50-tych rokoch 20. st. Domorodci boli presídlení (samozrejme bez akýchkoľvek refundácií alebo odkúpenia pozemkov) do vládnych „rezervácií“ a zmiešaní s ľuďmi z iných regiónov. 129 (šestina celého kmeňa) ich aj zomrelo na vtedy liečiteľné nemoci ako napr. žltačka. Tisícky detí boli odobraté rodičom a poslané do rôznych ústavov, profesionálnych rodín a pod., sú známe pod pojmom „The Stolen Generation“. Od 81. sa niektorí začali vracať na pôvodné územia. Dobrý článok o posledných deviatich súrodencoch (v živote nevideli belocha, auto, proste nič z civilizácie), ktorí prestali žiť v bushi a pripojili sa do komunity v 1984-om, nájdete tuV roku 2000 Midnight Oil zatvárali olympiádu v Sydney práve svojou najslávnejšou pesničkou, oblečení v čiernom s nápismi „Sorry“.

Načal som neskutočne obsiahlu tému okolo aborigénov, ktorej sa venuje množstvo energie, peňazí a ľudských zdrojov. História kolonializmu na tomto kontinente nebola v počiatkoch o nič lepšia ako inde vo svete. Austrálčania sa však s touto škvrnou v súčasnosti snažia pasovať viac než poctivo, teda aspoň na formálnej úrovni. Rasizmus, hlavne ten fejsbúkový u bežných ľudí, tu ale prekvitá obdobne ako u nás na stránkach Magiánovej Jedinej Strany. Nie je sa čo diviť, problémových domorodcov je mnohonásobne viac ako „bielych“ – 40 % odsúdených za násilné trestné činy sú aborigéni. Tvoria pritom iba 3 % austrálskej populácie. Mládež od 10 do 17 rokov má 24-násobne väčšiu šancu dostať sa do detskej väzby ako zvyšok obyvateľstva. Ako vravím, celé je to zacyklené a priveľmi komplexné na to, aby som sa tomu venoval ako sa patrí, je to skôr na ilustráciu, akým výzvam čelí „no worries, mate“ spoločnosť po sociálnej stránke. Dám teda ešte jeden výrazný príbeh o tom ako sa prelína história pôvodného obyvateľstva Západnej Austrálie so súčasnosťou, ktorý ma v poslednej dobe zaujal.

Rottnest Island je dnes asi najznámejšou oddychovou destináciou pre obyvateľov Perthu. Ide o ostrov ležiaci ca. 25 minút trajektom z prístavu Fremantle. Rôzne spoločnosti ponúkajú jedno- či dvojdňové zájazdy, s prenájmom bicykla alebo ubytovaním. Na bajku sa to dá obehnúť za deň, je to naozaj krásny kus zeme, zátoky na šnorchlovanie, majáky s výhľadmi... a temná história, o ktorej som počas svojho výletu nenašiel ani zmienku (náučných chodníkov a vysvetliviek k prírode či vojenskej minulosti bolo viac než požehnane) – ok, vtedy som o nej ešte nevedel, tak som ani netušil, že mám niečo také hľadať. Každopádne je to parádna lokalita na strávenie letného dňa, resp. víkendu s rodinou. Prihadzujem zopár mojich fotiek, z marca. 



Cintorín iba pre neskorších obyvateľov
Selfie star - quokka
Btw, toto zvieratko (quokka) sa vyskytuje výlučne na tomto ostrove, je to akýsi kríženec klokana a potkana. Každý si s nimi robí selfie lebo sú špeciálne prítulné a vyzerajú ako keby sa nonstop smiali. Samozrejme to všetci turisti kŕmia a správcovia potom musia stavať ohrady okolo území, kde sa snažia vysadiť novú vegetáciu, aby im to tie premnožené ňuňuňu nepožrali.

Len nedávno som sa dočítal, že tento ostrov bol vyše sto rokov (1838 – 1931) najobávanejším väzením výlučne pre pôvodné austrálske obyvateľstvo. Koloniálna klasika – preplnené cely, domorodci konfrontovaní s neznámymi chorobami, ťažká práca, neľudské zaobchádzanie, ľubovoľná likvidácia. Čo ma však naozaj prekvapilo je fakt, že na jednom mieste bolo počas tohto obdobia pochovaných minimálne 373 mŕtvol, čo je najväčšie známe aborigénske pohrebisko v celej Austrálii. A presne na tomto spote sa desaťročia nachádzal kemp. Predstavte si, že by ste si v klídku s rodinou opekali buřty na masovom hrobe a bolo by to vaše obľúbené miestečko. Prvé kosti našli v 1971, kemp zavreli v 1993... Vyše 20 rokov trvalo, kým vláda celú túto absurdnosť „vyriešila“. Momentálne je tá oblasť označená a veje tam aborigénska vlajka. Takže aj takýto prístup je tady k nalezení.

Nakoniec trošku na inú tému, aj keď sa dotýka problémovej časti obyvateľstva. Natrafil som na úžasnú metódu monitorovania populácie, o ktorej som teda fakt ešte nepočul – čekovanie obrovského množstva splaškov na drogové reziduá. Hovorí sa, že Západná Austrália drží svetové prvenstvo v konzumácii pervitínu (metamfetamín, známy zo seriálu Breaking Bad / Perníkovej táta), kde za rok 2012 3,8 % populácie nad 13 rokov užilo túto drogu. Tak soudruzi dali hlavy dokopy a prišli s týmto nápadom ako zistiť, na ktoré mestské oblasti zamerať protidrogové aktivity. Údajne ide ročne o dvojmiliardový biznis (samozrejme nezdanený, to je to, čo všetkých sere najviac :D).

Steve Buscemi by vedel rozprávať...  (zdroj: http://www.humoar.com/the-best-of-the-meth-not-even-once-meme/)
Dnes som zabrúsil trošku do „gloomy waters of Australia“, je tu stále množstvo tém z minulosti či súčasnosti, s ktorými sa táto „země zaslíbená“ musí vyrovnávať. To aby ste si nemysleli, jaké to tu je fasa, všetci surfujú a majú v p*či. The grass is always greener on the other side of the fence...

A hej, dnes je to presne rok čo som pristál v Perthe... So far so good :)

No comments:

Post a Comment