So here we go again! Minulý víkend prvýkrát od marca
statočných 37 stupňov Celziových, celé poobedie v robote dopotený jak po
gruľovke na rovni a večer pivénko. Leto je (takmer) tu – ešte sa opäť na
týžden ochladí, v noci stále okolo 11°, na omočenie v oceáne zatiaľ nebola
veľmi chuť. S pražiacim slnkom však začala aj bushfire sezóna („lesné“
požiare). Západoaustrálska vláda pred pár týždňami odštartovala webstránku pre
obyvateľstvo, ktorá je updatovaná okamžite ako sa informácia o požiari dostane
k hasičom (resp. iným orgánom). Celý komplexný systém stál 2,8 mil AUD.
Len pre info, minulý rok zahynuli pri bushfires piati ľudia a záchranné
zložky vyštartovali k 3 400 požiarom – hasiči a dobrovoľné zbory
sú tu veľmi vážení ľudia. Problematika je ale celkovo komplikovanejšia, požiare
sú súčasťou prírodného cyklu v tejto krajine už milióny rokov, fauna
a flóra sú na tieto podmienky teda adaptované. Niektoré rastliny sa
dokonca vedia vysemeniť iba vďaka vysokej teplote pri požiari, iné majú hrubú
kôru, niektoré druhy vtákov využívaju spálenú zem ako vhodnú kamufláž na
ukrytie svojich vajec a podobne – link pre šialených prírodovedcov. Holt,
u aborigénov sa azbestová pokožka nestačila vyvinúť.
Paaana zase leto... (The West Australian, 24.10.2016)
|
Apropo, azbest... na jeho odstraňovanie sa tu špecializuje
množstvo firiem, keďže bol v polovici minulého storočia hojne využívaný.
Keď rekonštruuješ starý dom, určite ho niekde nájdeš – na východe AU sa
používala azbestová izolácia, ktorá sa pumpovala do dutín pod strechou – volala
sa Mr Fluffy... V 2011 cyklón Yasi zdevastoval oblasť na severe
Queenslandu a pre tisícky robotníkov, ktorí odstraňovali následky, to asi
nebola sranda. Jediná azbestová baňa v Austrálii (Wittenoom, fungujúca
medzi 1943 - 1966) má do dnešného dňa na svedomí 2 000 úmrtí priamo
spôsobených azbestom (robotníci či obyvatelia mesta) – keďže sa jedná prevažne
o rozvíjajúce sa pľúcne ochorenia, toto číslo ešte nemusí byť konečné. Majiteľ
(Colonial Sugar Refinery) podcenil zdravotné odporúčania (resp. sa ne vysral) a nedbal
ani na vládne ustanovenia. Dnes má založenú nadáciu na podporu rodín
postihnutých týmito chorobami... Midnight Oil o tom celom dokonca zložili
pesničku. Kto ich nepozná po mene, jedná sa o austrálsku rockovú kapelu
z 80-tych rokov, s niektorými silne politicky motivovanými textami
(díky Vilko za pripomenutie).
U nás bude asi najznámejšia spievanka z roku
1987, „Beds are burning“, ktorá vyjadruje nesúhlas s postupmi austrálskej
vlády voči pôvodným obyvateľom. Konkrétne sa jedná o vysídľovanie jednej určitej
oblasti patriacej do kultúrneho bloku Western Desert (600 tisíc kilometrov
štvorcových!! – územie veľké ako Pyrenejský polostrov nachádzajúce sa vo
vnútrozemí, z ktorého pochádza 40 jazykovo a kultúrne príbuzných
aborigénskych kmeňov) za účelom vytvorenia strelnice pre balistické rakety
v 50-tych rokoch 20. st. Domorodci boli presídlení (samozrejme bez
akýchkoľvek refundácií alebo odkúpenia pozemkov) do vládnych „rezervácií“ a
zmiešaní s ľuďmi z iných regiónov. 129 (šestina celého kmeňa)
ich aj zomrelo na vtedy liečiteľné nemoci ako napr. žltačka. Tisícky detí boli
odobraté rodičom a poslané do rôznych ústavov, profesionálnych rodín
a pod., sú známe pod pojmom „The Stolen Generation“. Od ’81. sa niektorí začali vracať na
pôvodné územia. Dobrý článok o posledných deviatich súrodencoch
(v živote nevideli belocha, auto, proste nič z civilizácie), ktorí
prestali žiť v bushi a pripojili sa do komunity v 1984-om,
nájdete tu. V roku 2000 Midnight Oil zatvárali olympiádu
v Sydney práve svojou najslávnejšou pesničkou, oblečení v čiernom s nápismi
„Sorry“.
Načal som neskutočne obsiahlu tému okolo aborigénov,
ktorej sa venuje množstvo energie, peňazí a ľudských zdrojov. História
kolonializmu na tomto kontinente nebola v počiatkoch o nič lepšia ako
inde vo svete. Austrálčania sa však s touto škvrnou v súčasnosti
snažia pasovať viac než poctivo, teda aspoň na formálnej úrovni. Rasizmus,
hlavne ten fejsbúkový u bežných ľudí, tu ale prekvitá obdobne ako u nás
na stránkach Magiánovej Jedinej Strany. Nie je sa čo diviť, problémových
domorodcov je mnohonásobne viac ako „bielych“ – 40 % odsúdených za násilné
trestné činy sú aborigéni. Tvoria pritom iba 3 % austrálskej populácie. Mládež
od 10 do 17 rokov má 24-násobne väčšiu šancu dostať sa do detskej väzby ako
zvyšok obyvateľstva. Ako vravím, celé je to zacyklené a priveľmi komplexné
na to, aby som sa tomu venoval ako sa patrí, je to skôr na ilustráciu, akým
výzvam čelí „no worries, mate“ spoločnosť po sociálnej stránke. Dám teda ešte
jeden výrazný príbeh o tom ako sa prelína história pôvodného obyvateľstva Západnej
Austrálie so súčasnosťou, ktorý ma v poslednej dobe zaujal.
Rottnest Island je dnes asi najznámejšou oddychovou
destináciou pre obyvateľov Perthu. Ide o ostrov ležiaci ca. 25 minút
trajektom z prístavu Fremantle. Rôzne spoločnosti ponúkajú jedno- či
dvojdňové zájazdy, s prenájmom bicykla alebo ubytovaním. Na bajku sa to dá
obehnúť za deň, je to naozaj krásny kus zeme, zátoky na šnorchlovanie, majáky s výhľadmi...
a temná história, o ktorej som počas svojho výletu nenašiel ani
zmienku (náučných chodníkov a vysvetliviek k prírode či vojenskej
minulosti bolo viac než požehnane) – ok, vtedy som o nej ešte nevedel, tak
som ani netušil, že mám niečo také hľadať. Každopádne je to parádna lokalita na
strávenie letného dňa, resp. víkendu s rodinou. Prihadzujem zopár mojich
fotiek, z marca.
Cintorín iba pre neskorších obyvateľov |
Selfie star - quokka |
Btw, toto zvieratko (quokka) sa vyskytuje výlučne na tomto ostrove, je to akýsi kríženec klokana a potkana. Každý si s nimi robí selfie lebo sú špeciálne prítulné a vyzerajú ako keby sa nonstop smiali. Samozrejme to všetci turisti kŕmia a správcovia potom musia stavať ohrady okolo území, kde sa snažia vysadiť novú vegetáciu, aby im to tie premnožené ňuňuňu nepožrali.
Len nedávno som sa dočítal, že tento ostrov bol vyše sto
rokov (1838 – 1931) najobávanejším väzením výlučne pre pôvodné austrálske
obyvateľstvo. Koloniálna klasika – preplnené cely, domorodci konfrontovaní s neznámymi
chorobami, ťažká práca, neľudské zaobchádzanie, ľubovoľná likvidácia. Čo ma
však naozaj prekvapilo je fakt, že na jednom mieste bolo počas tohto obdobia pochovaných
minimálne 373 mŕtvol, čo je najväčšie známe aborigénske pohrebisko v celej
Austrálii. A presne na tomto spote sa desaťročia nachádzal kemp. Predstavte
si, že by ste si v klídku s rodinou opekali buřty na masovom hrobe a bolo
by to vaše obľúbené miestečko. Prvé kosti našli v 1971, kemp zavreli v 1993...
Vyše 20 rokov trvalo, kým vláda celú túto absurdnosť „vyriešila“. Momentálne je
tá oblasť označená a veje tam aborigénska vlajka. Takže aj takýto prístup
je tady k nalezení.
Nakoniec trošku na inú tému, aj keď sa dotýka problémovej
časti obyvateľstva. Natrafil som na úžasnú metódu monitorovania populácie, o ktorej
som teda fakt ešte nepočul – čekovanie obrovského množstva splaškov na drogové
reziduá. Hovorí sa, že Západná Austrália drží svetové prvenstvo
v konzumácii pervitínu (metamfetamín, známy zo seriálu Breaking Bad /
Perníkovej táta), kde za rok 2012 3,8 % populácie nad 13 rokov užilo túto
drogu. Tak soudruzi dali hlavy dokopy a prišli s týmto nápadom ako
zistiť, na ktoré mestské oblasti zamerať protidrogové aktivity. Údajne ide
ročne o dvojmiliardový biznis (samozrejme nezdanený, to je to, čo všetkých
sere najviac :D).
Steve Buscemi by vedel rozprávať... (zdroj: http://www.humoar.com/the-best-of-the-meth-not-even-once-meme/) |
Dnes som zabrúsil trošku do „gloomy waters of Australia“, je
tu stále množstvo tém z minulosti či súčasnosti, s ktorými sa táto
„země zaslíbená“ musí vyrovnávať. To aby ste si nemysleli, jaké to tu je fasa,
všetci surfujú a majú v p*či. The grass is always greener on the
other side of the fence...
A hej, dnes je to presne rok čo som pristál
v Perthe... So far so good :)
No comments:
Post a Comment