Thursday 8 December 2016

Život: útržky a postrehy 02

Zvykol som si žiť tuná v tomto onom. Leto prišlo. Budem mrnčať zase keď budú detiská skákať cez víkend na nafukovacom hrade a ja dopotený 14 hodín na slnku. No ale šak nevadí, veď to je len ako keď...

... to je ako keď za štvorhodinovú smenu v továrni na balenie olív naplníte s pár kolegami cca 3000 fľašiek za minimálnu mzdu a po šichte si odnesiete domov kilečko (tequilla/limetka/chilli flejvr) vo vedierku. True story. Martini bohužial nebolo.

... to je ako keď svojej kolumbijskej frajerke navaríš ako prvú večeru segedín. V živote nevidela kyslú kapustu, ale zedla šecko. Trošku síce púlila oči, keď som jej dal ochutnať jušku (štava z kapusty, pre neznalých) a vravel, že sme to teplé píjavali ako deti v chrípkovom období. Ale tak majú tam aspoň vyprážané pirohy z kukuričnej múky – empanadas, sú zo Španielska.

... to je ako keď sa vyberieš v piatok večer do mesta a v pasáži nazývanej Arcade máš asi 15 starých arkádových automatov, na ktorých sa môžeš zahrať ZADARMO (dvojdňový event). Street Fighter II, Teenage Mutant Ninja Turtles, Pacman, NBA,... jednoducho oldskúl ako sa patrí. Vidíš pařit Mortal Kombat II tatka s asi 8-ročnou dcérou alebo štyroch zamastených metalových geekov dávať dole zmutovanú divú sviňu dvoma pármi prerastaných korytnačiek. No jedna báseň. Ešte dlhujem návštevu tomuto múzeu.



That’s how you parent!
... to je ako keď ti známy z Írska predstaví originálny nápoj, Buckfast. Úplne ma išlo je.. rozhodiť z toho, že prečo sme celú pubertu slopali sprostú Sladkú Pani a Čierneho Johana (ok, ten je v pohode :D), keď existuje toto. Potom som zistil, že za to chcú 25 dolárov :D. V Írsku to ide asi za menej no, šak treba voľáku tú logistiku započítať a austrálske dane na alkohol. Buzzfeed už na to dokonca aj spravili riportáž.

Hrozno, kofeín, cukor, mnísi, kláštor, Anglicko, 15 %... what could possibly go wrong??
... to je ako keď prídeš na garážový výpredaj k jednej Slovenke, ktorá opúšťa mesto po pár rokoch a ako konferenčný stolík má osemvalec. Paradoxne nebol na predaj.


... to je ako keď si vyjdeš večer na prechádzku k neďalekému jazeru, lebo je konečne teplo a týpek z Indie v turbane sa ťa opýta, či môžeš byť svedkom jeho vyznania lásky priateľke, ktorá neverí, že ju naozaj ľúbi. Dala mu túto podmienku, ktorú som pomohol splniť, tak dúfam, že všetko dobre dopadlo a chalan je už zahojený :D

... to je ako keď Transperth robí reklamu na svoje služby. Pre nepozorných čitateľov dávam do pozornosti jedno videjko, ktoré sa už na mojom blogu objavilo (vyhlasujem súťaž, do komentov mi napíšte v ktorom poste to bolo a ja šťastným výhercom kúpim jednu jazdu eskalátorom na hlavnej stanici v centre). No ale nedávno sa hecli a podrypli trošku do miestami dosť zúfalej situácie s parkovaním v meste.

Freakshow!
... to je ako keď sa celý jeden štát (resp. teritórium, aby sme boli exaktní) rozhodne založiť kampaň na prilákanie turistov na jednom Ozzíkmi veľmi používanom slovíčku. Ale vypálilo im to velice pjenkne, to sa copywriterovi mosi nahať. Pozn. NT = Severné Teritórium.

A kdežeeee Good Idea Slovakia... 
... to je ako keď pri reklame ešte ostaneme. Máme tu supermarket Spudshed, ktorý vlastní farmy, celú logistickú sieť a aj samotné obchody, teda si môže dovoliť spustiť ceny. Dá sa nakúpiť hlavne zelenina/ovocie vo veľkej miere od lokálnych (z celého štátu) dodávateľov. Nie je to ale veľmi obchod pre ľudí, čo si vyberajú v Tescu najppčivyleštené jabĺčka. Každopádne, zaplatíš pri pokladni, s plným vozíkom odchádzaš a zrazu buuuum, marketingový mindfuck, ba priam až analógový virál.


... to je ako keď zomieraš doma na chrípôčku, ale vonku je 37 stupňov a ty si si nezabudol predvčerom pekne dočervenučka spáliť ramená, kozy a chrbát, takže sa ideš zadusiť nazálnym sekrétom, lebo si nevieš ľahnúť na bok.

... to je, ako keď vieš, že pred ako‘ má byť v súvetí čiarka, ale jednoducho ju tam nedáš, bo mi to kole oči.

... to je ako keď má spolužiačka v záhrade grepový strom a už sa jej to nechce žrať. Donesie za tašku a ty už máš v hlave ako kupuješ demiJón, plastelínu a kvasinky. Následne to vygúgliš (áno, v AU nebývajú výpadky tohto všemocného servera, asi je tu málo slobodomurárskeho vplyvu – ibažeby ti vôbec nešiel internet, čo je tu zase celkom bežné)... a smutne zvesíš hlavu po zistení, že opojný nápoj (wtf slovné spojenie) potrebuje aspoň pol roka na vyzretie, tudiž to časovo málinko nevychádza. Rozhodneš sa teda navariť fakt že dosť džemu (marmelády či kieho). Obetuješ tomu zo tri kilá cukru, večer a polku noci ako naše mamy, staré a prastaré mamy (praprastaré už neviem, ale tak niekedy ten lekvár vzniknúť musel). Ráno normálne že 7 fľašiek eňo-ňuňo grepového maglajzu! Btw, to bolo niekedy v septembri, keď bola asi citrusová sezóna, lebo aj v obchode mali 6 druhov mandarínok a najlacnejšie (chuťovo také tie ako ich doma poznáme) šli po 1,50-2,00 AUD, čo je total že brutal. Ostatné sa oplatilo skúsiť, fakt luxusná rozmanitosť mandarínkových chutí.


Oranžová papuľa a samozrejme aj za nechtami nonstop
 ... to je ako keď odchádza ďalší slovanský bojovník do Valhally (wait, what...?) – myslím ako bratřa řeřichu Láďu z Plzně že odletel nazad do Česka, aby nabral síl a vybral sa na ročné putovanie na Zéland – a vážne, od Froda nemá ďaleko :D Sorry kámo, teraz mi to napadlo :D Vlado točil zaujímavé videjká so svojou nemenovanou vysokoodolnou miniatúrnou kamerkou, mrknite na jedno z nich, čo sa deje po záverečnej v národnej galérii ;) Hudba plne vystihuje podstatu väčšiny dočasných expatov. No každopádne som si na jeho záhrade natrhal mrte citrónov, šak nebude mi grapefruitový džem sám kvasiť v chladničke!

... to je ako keď na stavbe vlajočkuješ stromy, ktoré nemajú byť vyrúbané pri príprave plochy na nový obytný komplex a na každom božom stĺpiku („picket“) je nejaký iný druh pavúka. Som to aj prestal fotiť, kolegovia už na mňa čudne zazerali keď som každých 5 minút ťahal mobil z vrecka a snažil sa o čo najkvalitnejšie makro.






Aj plagátik s jedovatými kamarátmi som už konečne videl, hneď vedľa boli kontakty na ľudí s antisérami
... to je ako keď idete s bývalou angličtinárkou na „pub crawl“ – resp. sa to volalo, že „fridge to fridge“ – jazdíš na bicykli/skejte/korčuliach v prevleku medzi bytmi jednotlivých účastníkov a slopeš (decentne, nie ako Zeman). Vynikajúca vec, dal som si aj prvýkrát „lievik“ – to je to, čo vidíš v stupídnych amerických tínedžerských filmoch (stojka na hlave a cez hadičku a lievik do teba nalejú plechovku piva). OK, nie až tak decentne teda...


Donnie Darko bol top topov
 ... to je ako keď vynaliezavosť debilných producentov balenej vody zájde tak ďaleko, že označujú tetrapak ako ekologickejšiu alternatívu k plastovej fľaške. No, celkovo ekologické súvislosti tu majú konzumenti dosť u prdele – áno, viac ako u nás (subjektívna percepcia).



Alebo si kúpiš MANDLE v „snack verzii“...
... to je ako keď si vykračujete do parku a cítite sa ako keby práve končili televízne noviny na JOJke, lebo rodinka čiernych labutí sa vybrala na prechádzku.


... to je ako keď zistíš, že Blaha hral v doom/blackmetalovej kapele Ethereal Pandemonium. No comment, dekel v prdeli.

... to je ako keď vám štylistický koncept logicky nedáva zmysel, no ale tak dobre to vyzerá aspoň, ta ňe? ;)

Friday 11 November 2016

Zaujímavosti: temná strana

So here we go again! Minulý víkend prvýkrát od marca statočných 37 stupňov Celziových, celé poobedie v robote dopotený jak po gruľovke na rovni a večer pivénko. Leto je (takmer) tu – ešte sa opäť na týžden ochladí, v noci stále okolo 11°, na omočenie v oceáne zatiaľ nebola veľmi chuť. S pražiacim slnkom však začala aj bushfire sezóna („lesné“ požiare). Západoaustrálska vláda pred pár týždňami odštartovala webstránku pre obyvateľstvo, ktorá je updatovaná okamžite ako sa informácia o požiari dostane k hasičom (resp. iným orgánom). Celý komplexný systém stál 2,8 mil AUD. Len pre info, minulý rok zahynuli pri bushfires piati ľudia a záchranné zložky vyštartovali k 3 400 požiarom – hasiči a dobrovoľné zbory sú tu veľmi vážení ľudia. Problematika je ale celkovo komplikovanejšia, požiare sú súčasťou prírodného cyklu v tejto krajine už milióny rokov, fauna a flóra sú na tieto podmienky teda adaptované. Niektoré rastliny sa dokonca vedia vysemeniť iba vďaka vysokej teplote pri požiari, iné majú hrubú kôru, niektoré druhy vtákov využívaju spálenú zem ako vhodnú kamufláž na ukrytie svojich vajec a podobne – link pre šialených prírodovedcov. Holt, u aborigénov sa azbestová pokožka nestačila vyvinúť.

Paaana zase leto... (The West Australian, 24.10.2016)
Apropo, azbest... na jeho odstraňovanie sa tu špecializuje množstvo firiem, keďže bol v polovici minulého storočia hojne využívaný. Keď rekonštruuješ starý dom, určite ho niekde nájdeš – na východe AU sa používala azbestová izolácia, ktorá sa pumpovala do dutín pod strechou – volala sa Mr Fluffy... V 2011 cyklón Yasi zdevastoval oblasť na severe Queenslandu a pre tisícky robotníkov, ktorí odstraňovali následky, to asi nebola sranda. Jediná azbestová baňa v Austrálii (Wittenoom, fungujúca medzi 1943 - 1966) má do dnešného dňa na svedomí 2 000 úmrtí priamo spôsobených azbestom (robotníci či obyvatelia mesta) – keďže sa jedná prevažne o rozvíjajúce sa pľúcne ochorenia, toto číslo ešte nemusí byť konečné. Majiteľ (Colonial Sugar Refinery) podcenil zdravotné odporúčania (resp. sa ne vysral) a nedbal ani na vládne ustanovenia. Dnes má založenú nadáciu na podporu rodín postihnutých týmito chorobami... Midnight Oil o tom celom dokonca zložili pesničku. Kto ich nepozná po mene, jedná sa o austrálsku rockovú kapelu z 80-tych rokov, s niektorými silne politicky motivovanými textami (díky Vilko za pripomenutie). 
U nás bude asi najznámejšia spievanka z roku 1987, „Beds are burning“, ktorá vyjadruje nesúhlas s postupmi austrálskej vlády voči pôvodným obyvateľom. Konkrétne sa jedná o vysídľovanie jednej určitej oblasti patriacej do kultúrneho bloku Western Desert (600 tisíc kilometrov štvorcových!! – územie veľké ako Pyrenejský polostrov nachádzajúce sa vo vnútrozemí, z ktorého pochádza 40 jazykovo a kultúrne príbuzných aborigénskych kmeňov) za účelom vytvorenia strelnice pre balistické rakety v 50-tych rokoch 20. st. Domorodci boli presídlení (samozrejme bez akýchkoľvek refundácií alebo odkúpenia pozemkov) do vládnych „rezervácií“ a zmiešaní s ľuďmi z iných regiónov. 129 (šestina celého kmeňa) ich aj zomrelo na vtedy liečiteľné nemoci ako napr. žltačka. Tisícky detí boli odobraté rodičom a poslané do rôznych ústavov, profesionálnych rodín a pod., sú známe pod pojmom „The Stolen Generation“. Od 81. sa niektorí začali vracať na pôvodné územia. Dobrý článok o posledných deviatich súrodencoch (v živote nevideli belocha, auto, proste nič z civilizácie), ktorí prestali žiť v bushi a pripojili sa do komunity v 1984-om, nájdete tuV roku 2000 Midnight Oil zatvárali olympiádu v Sydney práve svojou najslávnejšou pesničkou, oblečení v čiernom s nápismi „Sorry“.

Načal som neskutočne obsiahlu tému okolo aborigénov, ktorej sa venuje množstvo energie, peňazí a ľudských zdrojov. História kolonializmu na tomto kontinente nebola v počiatkoch o nič lepšia ako inde vo svete. Austrálčania sa však s touto škvrnou v súčasnosti snažia pasovať viac než poctivo, teda aspoň na formálnej úrovni. Rasizmus, hlavne ten fejsbúkový u bežných ľudí, tu ale prekvitá obdobne ako u nás na stránkach Magiánovej Jedinej Strany. Nie je sa čo diviť, problémových domorodcov je mnohonásobne viac ako „bielych“ – 40 % odsúdených za násilné trestné činy sú aborigéni. Tvoria pritom iba 3 % austrálskej populácie. Mládež od 10 do 17 rokov má 24-násobne väčšiu šancu dostať sa do detskej väzby ako zvyšok obyvateľstva. Ako vravím, celé je to zacyklené a priveľmi komplexné na to, aby som sa tomu venoval ako sa patrí, je to skôr na ilustráciu, akým výzvam čelí „no worries, mate“ spoločnosť po sociálnej stránke. Dám teda ešte jeden výrazný príbeh o tom ako sa prelína história pôvodného obyvateľstva Západnej Austrálie so súčasnosťou, ktorý ma v poslednej dobe zaujal.

Rottnest Island je dnes asi najznámejšou oddychovou destináciou pre obyvateľov Perthu. Ide o ostrov ležiaci ca. 25 minút trajektom z prístavu Fremantle. Rôzne spoločnosti ponúkajú jedno- či dvojdňové zájazdy, s prenájmom bicykla alebo ubytovaním. Na bajku sa to dá obehnúť za deň, je to naozaj krásny kus zeme, zátoky na šnorchlovanie, majáky s výhľadmi... a temná história, o ktorej som počas svojho výletu nenašiel ani zmienku (náučných chodníkov a vysvetliviek k prírode či vojenskej minulosti bolo viac než požehnane) – ok, vtedy som o nej ešte nevedel, tak som ani netušil, že mám niečo také hľadať. Každopádne je to parádna lokalita na strávenie letného dňa, resp. víkendu s rodinou. Prihadzujem zopár mojich fotiek, z marca. 



Cintorín iba pre neskorších obyvateľov
Selfie star - quokka
Btw, toto zvieratko (quokka) sa vyskytuje výlučne na tomto ostrove, je to akýsi kríženec klokana a potkana. Každý si s nimi robí selfie lebo sú špeciálne prítulné a vyzerajú ako keby sa nonstop smiali. Samozrejme to všetci turisti kŕmia a správcovia potom musia stavať ohrady okolo území, kde sa snažia vysadiť novú vegetáciu, aby im to tie premnožené ňuňuňu nepožrali.

Len nedávno som sa dočítal, že tento ostrov bol vyše sto rokov (1838 – 1931) najobávanejším väzením výlučne pre pôvodné austrálske obyvateľstvo. Koloniálna klasika – preplnené cely, domorodci konfrontovaní s neznámymi chorobami, ťažká práca, neľudské zaobchádzanie, ľubovoľná likvidácia. Čo ma však naozaj prekvapilo je fakt, že na jednom mieste bolo počas tohto obdobia pochovaných minimálne 373 mŕtvol, čo je najväčšie známe aborigénske pohrebisko v celej Austrálii. A presne na tomto spote sa desaťročia nachádzal kemp. Predstavte si, že by ste si v klídku s rodinou opekali buřty na masovom hrobe a bolo by to vaše obľúbené miestečko. Prvé kosti našli v 1971, kemp zavreli v 1993... Vyše 20 rokov trvalo, kým vláda celú túto absurdnosť „vyriešila“. Momentálne je tá oblasť označená a veje tam aborigénska vlajka. Takže aj takýto prístup je tady k nalezení.

Nakoniec trošku na inú tému, aj keď sa dotýka problémovej časti obyvateľstva. Natrafil som na úžasnú metódu monitorovania populácie, o ktorej som teda fakt ešte nepočul – čekovanie obrovského množstva splaškov na drogové reziduá. Hovorí sa, že Západná Austrália drží svetové prvenstvo v konzumácii pervitínu (metamfetamín, známy zo seriálu Breaking Bad / Perníkovej táta), kde za rok 2012 3,8 % populácie nad 13 rokov užilo túto drogu. Tak soudruzi dali hlavy dokopy a prišli s týmto nápadom ako zistiť, na ktoré mestské oblasti zamerať protidrogové aktivity. Údajne ide ročne o dvojmiliardový biznis (samozrejme nezdanený, to je to, čo všetkých sere najviac :D).

Steve Buscemi by vedel rozprávať...  (zdroj: http://www.humoar.com/the-best-of-the-meth-not-even-once-meme/)
Dnes som zabrúsil trošku do „gloomy waters of Australia“, je tu stále množstvo tém z minulosti či súčasnosti, s ktorými sa táto „země zaslíbená“ musí vyrovnávať. To aby ste si nemysleli, jaké to tu je fasa, všetci surfujú a majú v p*či. The grass is always greener on the other side of the fence...

A hej, dnes je to presne rok čo som pristál v Perthe... So far so good :)

Saturday 3 September 2016

Život: nová škola, nový job

OK, fajn, trošku som sa sekol, o dva dni naviac oproti pôvodnému deadlinu... Malo to tu byť do troch mesiacov od posledného postu. No ale šak lepšie neskôr ako nikdy, ne? Ako si my, mistři prokrastinátori, zvykneme hovorievať.
Na druhej strane som však tento týždeň odovzdal (načas!) vypracované zadania do školy. Osem týždňov už je tomu odkedy som začal chodiť na Certificate III in Fitness, tzn., že po deviatich mesiacoch v škole dvakrát do týždňa môžes byť fitness inštruktorom, fungovať pod nejakým gymom a vyučovať skupinové cvičenia, „circuit“ kurzy, aquafit v bazéne a podobne. Alebo to potiahneš ďalších 9 mesiacov na Certificate IV a môžeš byť sám sebe pánom s vlastnou klientelou pre personálny tréning. Vtipný je fakt, že ak si permanent resident, teda máš právo na austrálsky pas a si vnímaný takmer ako citizen – občan, dokážeš si za zlomok peňázov (1700 plastových ozzie dolárov) splašiť rovnaké papiere za 13 týždňov, prevažne online formou. Teda máš v ruke ten istý papier za cca. tretinu času a tretinu nákladov. Samozrejme, škola pre medzinárodných študentov je takto stavaná pravdepodobne kvôli vízam, keďže na tých študentských do nejakej školy chodiť musíš, tak prečo to nenatiahnuť na trištrvte roka... :D 
Trošku odbočím k tým plastovým (pardon, polymérovým) bankovkám. Austrália ich celoplošne zaviedla v roku 1996 a je teda v jednom klube s rumunskými leuami, vietnamským dongom, guinejskou kinou, novozálandským, kanadským a brunejským dolárom (wikipedia, yeah!). Učiteľka angličtiny nám opisovala tú radosť, keď sa ako deti dostali k 5 alebo 10 dolárovke a bežali ich otestovať do mora, či sa vo vrecku plaviek nerozmočia.
Späť ku škole. Len na objasnenie, stať sa personálnym trénerom bol vždy môj tajný mokrý sen! NOOT! OK tak nie, vybral som si to, aby som domov prišiel ako opálená nabúchaná hlavohruď a potom mamky, zamykajte dcéry! :D NOOOT! Som na tejto škole prevažne kvôli financiám a len tak, zo záujmu, o čom tento prekvitajúci biznis vlastne je. A nadôvažok musím priznať, že po dvoch mesiacoch je to celkom interesantný insight (vnútropohľad? lol). Tak to vyzerá, že si z toho aj napriek svojmu pôvodnému skepticizmu predsa len voľačo odnesiem, napríklad celkom solídny kurz prvej pomoci. Aj keď predpokladám, že celý kurz ako taký začne byť trošku nudný v ďalších trimestroch, keďže sa mnoho vecí bude opakovať.
Vyvrtneš si v telocvični členok? Neboj nič, pomasírujeme srdce!
Viem, podľa informácii z júnového postu to tu malo byť o celé o hudbe, no ale šak, no :D Aj tak vás tie metalové koncerty a ilegálny psitrance v bushi nezaujímajú.
Od posledného blogu sa udialo viacero vecí, stihol som spraviť Cambridge Proficiency English certifikát, dostať elektronicky výsledky a nakoniec aj fyzicky papier do ruky, čo je proces asi na dva a pol mesiaca. Nič špeci, ale aspoň na niečo boli tie prachy za kurzy angličtiny dobré. Zase niečo, čo si môžem ebnúť na LinkedIn :D Toho fitness inštruktora si tam asi dávať nebudem...

Trošku to zrekapitulujem, viac menej asi sám pre seba, tie mesiace zbehli strašne rýchlo (narozdiel od západoaustrálskeho internetu). V júni som cez prázdniny medzi kurzmi angličtiny a fitness dva týždne pracoval ako roboš pre tesárov na stavbe v širšom centre. Zase trošku skúseností s native speakermi: Angličania, Kiwis (kto by náááhodou nevedel, áno, sú to Novozélanďania, tu im nikto inak nepovie – momentálne sa tu dosť rieši ich imigračná otázka), Ozzíci a šéfko Škót. To bola doposiaľ asi najzaujímavejšia práca v stavebnom priemysle, trošku som sa vrátil k brigádnickym koreňom pri budovaní svetlých zajtrajškov českých bratov.
St. George’s Cathedral
Schwingujeme vo veľkom
A potom... takmer 7 týždňov bez stáleho príjmu. Prázdnina skončila, začala škola, zima v plnom prúde (cez deň 15-20, v noci 3-8, sem-tam daždivé dni, prevažne slnečno a veterno – zima v Perthe v skratke) a ja som dostával z agentúr iba rôzne brigádky (jeden deň do týždňa a podobne – najlepšie bolo parkovanie áut na aukcii, to bola vždy sranda, človek si zajazdil na všeličom, do čoho sa len tak bežne nedostane :) ).
Behold! Manuálna prevodovka! :D
Bob the builder, u nás málo známa rozprávka
Priznám sa, robotu som si aktívne nehľadal (to je len odkaz pre tých, ktorí tvrdia, že sa tu práca zháňa veľmi ťažko – nesúhlasím), zažil som si presne to štádium, keď máte dosť peňazí na najbližšiu dobu a žiadne dlhodobé plány – veď naaačooo robiť viac. Lenivá fáza. Respektíve mŕtva, žiadny produktívny výstup z týchto dvoch mesiacov, žiadne výlety, minimum spoznávania okolia, sebazlepšovanie nulové, aspoň som sa trošku socializoval, už keď nič. Jedine som si upgradol auto a snažím sa nahovoriť si, že bude čas na nejaké jarné kempovačky. Mitsubishi (1999) som kupoval vo februári, 1000,- AUD, o polroka a 6000 km neskôr som ho predával za 700,- (potrebný väčší servis). Hondu (2002) som zohnal za neskutočnú cenu 2300,- (ok, troška sa mi podarilo zjednať), čo je v podstate 1600 € (na SK idú po 4 a vyššie). Má síce odretý bok a od slnka vyťahanú kapotu, no zatiaľ ide ako hodinky (klop klop) :).
Macubuši lancer vs Hoooondaaaa SíÁrVí
Mno ale tak pomaličky sa to lepší, jar prichádza (aj keď počasie je furt rovnaké :D) – teda, vo WA (Západná Austrália), sa už oficiálne jar začala. Stále som síce nepochopil logiku ich ročných období, ktoré začínajú 1. septembra, decembra, marca a júna, ale asi to bude mať niečo s turistickou sezónou a celkovým rázom počasia. Na začiatku augusta, keď (opäť raz ako je už zvykom...) odišiel pár fakt skvelých ľudí (Švajčiar a Brazílčanka so zjavnými japonskými koreňmi – apropo, vedeli ste, že v Brazílií je najväčšia japonská zahraničná komunita na svete? Zaujímavé čítanie o migrácií zo začiatku 20. st. a Jiu-Jitsu). Nechali mi tu po sebe jednu brigádku, ktorá sa javí ako stála a navyše aj dosť zaujímavá. Roboty by malo postupne pribúdať, keďže sezóna sa práve začína. Výplata nie je síce žiadne terno, ale pracovné prostredie je super, kolegovci aj šéf sú viac než v pohode a nadôvažok (pekné to slovo, nemyslíte?) sa učím jazdiť s 3,5 t kamiónom s prívesom – life skillz :) Aha, čo to vlastne robím som zabudol... :D Prv fotečky:
Bungee trampolína
Príprava na nápor 1500 detí
Brief description: priletíš do skladu, pripravíš a naložíš čo treba (do skriňovej dodávky alebo UTE – ako sa po austrálsky povie pick-up), odvezieš na miesto párty (firemnej akcie, rozlúčky so slobodou, kamkoľvek), rozložíš, dávaš bacha na deti (poprípade rozbujačené postaršie osoby) cca 3-4 hoďky, zbalíš, odletíš nazad do skladu, vyložíš, papierovačky, hotovo (a môžem šoférovať 45 minút domov, bývam 50 km od skladu :D). Znie to fantasticky jednoducho, ale uvedomili ste si niekedy, z akej masy materiálu tie srandy pozostávajú? Taký bežný hrad (4 x 4 x 3 m) môže mať medzi 250 - 300 kg, bežne s tým narába človek sám. Najmä v daždi je s tým kopec zábavy... So skúsenosťou sa však technika zvláda lepšie a lepšie, veď ako vo všetkom. :) Takže prevažne týmto budú zamestnané všetky moje víkendy a sviatky na najbližšie mesiace. Budem hádzať fotky, ak sa vyskytne niečo naozaj zaujímavé. Ako... čakal som fakt všeličo, ale že sa zo mňa stane kolotočár (ako ma viac než trefne pomenovala Romana, čo si surfuje svoj sen na Kanárskych), by nepredpovedala asi ani Šuvadová. Mimo tohto ešte sem tam nejaké fušky na stavbe a víkendovky v kaviarni, treba dobehnúť pre*****é dva mesiace. Taká klasika pre dočasného expata... Nejako som sa v tej role udomácnil, ujasnil si priority, definitívne sa rozhodol nehľadať si tu dlhodobé záväzky a vyťažiť čo najviac z dostupných príležitostí.

Takže takýto nudný egoisticko-informatívny post som zo seba dostal, dajako treba zase začať, ta ňe?

Ešte jednu vec mám špeciálne na srdci v rámci skutočnosti, že som odstrelený v Perthe. Predvčerom som sa dozvedel, že mrzutý geológ, jeden z najnepraktickejších ľudí čo poznám, bude otcom. Btw, už Ťa Ďuro asi začnem za tú reklamu kasovať. Ďalej, dnes majú iné dva páry kamarátov svadbu (gratulujem Dančesovi s Ankou do Štiavnice a Rizkovi s Irenkou do Kežmarku!). Budúci týždeň prevažná časť mojich tínedžerských kumpánov (podolínska PinkHaus & deLandora partia), vrátane môjho veľacteného brata Joža oslavuje tridsiatku na chate. A ja budem nafukovať gumené hrady. Nemusím zatláčať slzičku, také zlé to nie je. Samozrejme však zamrzí, keď človeku docvakne, koľko skutočne dôležitých udalostí za taký krátky čas zmešká. ALE! No regret! Čo si si navaril, to si vyžerieš dokonca :) To len taký vnútropohľad na záver, pre seba a pre iných prípadných budúcich expatov.

Ta to je koňec!


Tuesday 31 May 2016

Život: ŽIVOT 1/2

Keďže sa Ti minulý post zdal krátky, či nezaujímavý (hejty ako „škaredé fotky“ si nechaj a čítaj poriadne, upozorňoval som na to priamo v texte, viac ako tri mesiace som tu fungoval bez vlastného mobilu – to je tiež story tak na dve normostrany), tak som si povedal, že prestanem písať. Úplne si ma demotivoval, skoro som si kúpil letenku domov. Néé, dělám si kozy voe. Práve naopak, vďaka neustálemu tlaku tisícov verných fanúšikov som si povedal, že už by bolo naozaj načase pustiť do sveta aj niečo nové. Na tri mesiace som zapadol do krutého kolobehu práce, školy, nedostatočného spánku, jednodňových víkendov a silnej snahy vyplniť svoj obmedzený voľný čas kultúrnymi či spoločenskými aktivitami (áno, počíta sa aj „koštofka“ lokálneho piva – max jedno-dve malé, šak vieš ako...). Tento blog teda nevenujem svojim každodenným povinným 15-im hodinám zarábania a štúdia (nudaaaaa, teda okrem ľudí v škole, tí sú ppč), ale práve užívaniu si toho zvyšku. Príspevok bude relatívne obsiahly, uvar si kávu, hoď pukance do mikrovlnky (ale nezabudni ich tam, chlapci z Družby II, izba č. 919 by vedeli rozprávať o dvojtýždňovom nevyvetrateľnom smrade zhoreného popcornu – vážne, neodporúčam. A ešte raz – sorry chalani :D). Poprípade si daj nohy do lavóra s teplou vodou... Ale počkať počkať, Ty tam máš už pomaly leto! To iba mne je tu zima v nezateplenom dome bez centrálneho kúrenia!

Nezoberiem to pekne chronologicky, ale rozdelím tému na hudobné akcie a zvyšok. To len aby som Ťa udržal v strehu (ako sa teraz – znova – udomácňuje na rodnej hrude, tzv. na stráži), ha!

Začnem teda lightovo, múzeom a galériami. Plocha medzi budovami štátnej knižnice, múzea a galérie (áno, nachádzajú sa v tesnej blízkosti, hneď vedľa hlavnej vlakovej stanice a neďaleko od centra) je veľmi príjemná oddychová zóna, taká značne upgradnutá (a hlavne plne funkčná) verzia z Hurbanovho námestia (to je tá zvonkohra, telefón a „trampolína“ pred čokolatériou na rohu Obchodnej a Suchého mýta v Bratislave). Zaujímavo riešené hudobné hračky, deti (a postarší páni z Európy či Japonska v zrelej tretej dekáde svojho prostého života) sa od toho nevedeli odtrhnúť.

Už musíme ísť... Ešte nieeee mamiiii

Deti samozrejme museli obsadiť tú najzaujímavejšiu čať... Špiny
Skvelý nápad je mať na takomto námestíčku lavičky vyrobené z rôzneho lokálneho dreva, označené latinským názvom, angličtinou a po aborigénsky.  Skrátka detailíky... :) Western Australian Museum v júni zatvárajú na štyri roky kvôli rekonštrukcii, tak som rád, že som ešte stihol dve zaujímavé výstavy ako aj stálu prírodovednú expozíciu (tú nemám veľmi s čím porovnať, ale bolo evidentné, že potrebuje zmenu – a verím, že to spravia fakt famózne).

Allocasuarina fraseriana / Sheoak / Condil
Corymbia calophylla / Red Gum / Marri
Eucalyptus marginata / Jarrah / Djara
Pár fotiek z výstav z múzea (väčšina sa už vyskytla aj na mojom FB, tak nekrič „duplaaaa“ ako na roumingu, nie každý mi čumí na profil):
Ľudská kreativita nepozná hraníc...
Z putovnej výstavy Britského múzea „A History of World in 100 Objects“ sa mi najviac rátali tieto tri. Inak veľmi zaujímavá koncepcia, koho by to zaujímalo viac, mrk sem.
Vidieť Epos o Gilgaméšovi v reálnej podobe (v popredí), o tom sa mi na základke či na gympli ani nezdalo
Jeden z obrovského množstva artefaktov, ktorý pomohol Darwinovi rozvinúť jednu z najbrutálnejších teórii o nás
Severoamerické indiánske fajky na silný tabak (Nicotiana rustica) v tvare zvierat, ktoré mali za úlohu spájať šamana so svetom iných živých tvorov
Vstupy do stálych expozícii múzea a galérie sú samozrejme zadarmo, keď je to už raz financované prevažne z Tvojich daní, prečo by si mal platiť ešte raz, všakže? Nemusí ich sponzorovať J&T ako SNG-čku... Bezplatná bola aj výstava Alice in Wonderland v PICA (Perth Institute of Contemporary Art :D), zatiaľ asi najpsycho čo som doteraz videl v galérií. Mozog mi premietaný videocyklus plastelínových animácii značne nebral, a to som fanúšik SuperJail, RobotChicken a podobných hardcore gore surrealistických seriálov. No, škoda, fotkám som sa v galérkach veľmi nevenoval – treba si to vychutnať tak ako je to odprezentované priamo na mieste :) Celkovo ale kvalitka.

Jedna z čarovného lesa s kúzelným psycho White Rabbitom (OK, Švankmajerove výtvory v tomto smere ostali neprekonané)
„Bóóóže, to po akých chu*ovinách sa fláka ten Palgut“. Nuž... dostaneme sa aj k väčším haluziam v rámci hudby. Ešte ale ostanem pri umení, jedna z najväčších udalostí roka je sochárske sympózium na najvychytenejšej pláži Perthu, Cottesloe Beach. Priamo na piesku desiatky precízne vybraných umelcov z celého sveta vystavujú počas troch marcových týždňov svoje výtvory, je to renomovaná akcia s 12-ročnou tradíciou. Niektoré sú vytvorené priamo za účelom inštalácie na tomto mieste (západné pobrežie, hry so slnkom, oceánom...), iné sú jednoducho dovezené. Overcrowded as f*ck, najmä počas víkendov a západov slnka. Je predsa pekný teplý záver leta, tak prečo si nevyjsť za kultúrou s celou rodinou? Mentalita skoro ako doma ;) Dám pár svojich fotiek, odporúčam ale mrknúť radšej na ofiko stránku – profi zábery aj z minulých ročníkov. Vopred sa ospravedlňujem, pri väčšine neuvádzam názvy diel ani autorov, nemal som to kompletne zdokumentované.

Book cave :)
Obrie hlavyyy
Plnka
Naložený oslík
Človek a loajálny kamoš
Západ slnka nad vlnolamom (a nie, nie je to kríž, je to len ďalšia inštalácia zachytená z dobrého (?) uhla)
Tempus fugit, you can’t help that
Bary som začal skúmať až pomerne nedávno, keď som zhodnotil, že si môžem dovoliť raz za čas vybehnúť von a nebáť sa nechať 10-12 $ za pivo v podniku. Raz darmo, finančná disciplína musí byť, keď chce človek cestovať. Našiel som zatiaľ pár fajn pubov, jeden sa mi však interiérovo a personálom velice pozdával. El Grotto sa dokonca nachádza neďaleko mojej školy, priamo na promenáde Scarborough Beach. Čierne mexické pivko ma veľmi milo prekvapilo :) Prvýkrát som sa tam vyskytol počas koncertu kapely, čo hrá brazílske vychytávky – takže to bolo samozrejme plné Brazílčanov. Takúto energiu som asi ešte v krčme nezažil... Úplne iný temperament ako u nás. Tanec nie je moja šálka vareného vína, ale celú tú atmosféru sa jednoducho nedalo nevychutnať.

Maria Sabina, Kňažka húb... Made my day
Ideálne pre tých, čo radi chodia poza kostol a potom trpia výčitkami svedomia
Prvýkrát som sa zúčastnil aj na akcii, ktorú organizovala česko-slovenská komunita z Perthu. Bola to Noc Bosoriek, posledný aprílový víkend. V prírodnej rezervácii v jednom zo severných predmestí sa zišlo cca 200 ľudí, počuť rozprávať rodným jazykom toľkých naraz bolo osviežujúce :) Príjemný bol aj čapovaný Plzeň, špekáčky a poriadna vatra, taktiež možnosť stretnúť krajanov, ktorí tu žijú už od deväťdesiatych rokov a čo-to sa podozvedať. Že je to tu momentálne ekonomicky viac napč ako kedykoľvek predtým a podobne – ale to som vedel aj bez toho. O tejto téme zas niekedy inokedy.

Tak kopni do tý bedny...
OK, ako to tak po sebe čítam, je toho už viac než dosť. O hudbe teda nabudúce. Post už je ale rozpracovaný, tak si verím, že to dám pod tri mesiace tentokrát :D
Ešte na záver menšia ďakovačka. Mnoho ľudí si na mňa spomenulo (resp. FB pripomenul :D) hlavne cez moje narodeniny, za čo všetkým ďakujem, cením si to. Od mamy z domu mi v narodeninovom balíčku prišli Horalky, Mila, tričká,... a zošit so zápiskami od Kate, mojej sestry. Kreatívna a empatická osoba, zase vedela, čo ma prekvapí. Je to zbierka rukou písaných postrehov za posledných pár mesiacov + starších či aktuálnejších rodinných fotiek. Potešilo a zarmútilo zároveň... Ďakujem aj za písmenká od rodičov a Zuzky P. :)

Mumintroll ešte z baliaceho papiera z Dánska... Sila (sorry to nepochopí nikto ;))
Slávna trojka
Apropo, moja ctená segrička ako vedúca múzea Hámorského náučného chodníka (tu a tu– má v merku všetko od čistenia traktora, cez vykurovanie, prehliadky, workshopy, výstavy, prezentáciu regiónu, riadenie a administráciu múzea až po (nielen) jeho vedeckú prezentáciu na konferenciách. Samozrejme v tom nie je sama, Turistické informačné centrum má pod palcom kolegyňa Zuzana. Hmm... jeden by ani neveril, koľko je v Snine a okolí práce prosímpekne. Viete, kde ste vy a kde je SNINA? To chce poriadnu guráž, odtafáriť sa do takto marginalizovaného regiónu, nie že si odletím na druhú stranu geoidu do pohodlia rozvinutého mesta prvého sveta ťahať sadráč za solídny groš a mať v paži. Rišpekt. Východniari, no offence... ale fakt je to ďaleko a sami vieme ako sa tam žije, ako ľudia rozmýšľajú (hlavne keď nemusia, lebo veď načo), tobôž keď máš tvoriť niečo s vysokou pridanou hodnotou.
V podstate som chcel iba povedať: Chodťe sa tam pozrieť, je tam krásne :D Stále je to turisticky viac-menej neobjavený región, a pritom je tam toho mrte, čo stojí zato. Na mňa Sninský kameň ešte len čaká, taktiež Vihorlat, Starina, Hraničné, Kremenec s trojhraničným bodom, drevené cerkvi (unikát, ktorý je pre mňa z nepochopiteľných príčin stále relatívne neznámy pre Slovákov)...  No ale to sú priďaleké plány do budúcna, trošku som sa nechal uniesť, predsa len polroka som už nevidel poriadny kopec :) Vy to až tak ďaleko nemáte, teraz sa mi zdá pár stoviek kilometrov ako nič!

Čaute čaute!

PS pre konkrétnu osobu: Socka, stále čakám na svoj darček! :D