Tuesday 31 May 2016

Život: ŽIVOT 1/2

Keďže sa Ti minulý post zdal krátky, či nezaujímavý (hejty ako „škaredé fotky“ si nechaj a čítaj poriadne, upozorňoval som na to priamo v texte, viac ako tri mesiace som tu fungoval bez vlastného mobilu – to je tiež story tak na dve normostrany), tak som si povedal, že prestanem písať. Úplne si ma demotivoval, skoro som si kúpil letenku domov. Néé, dělám si kozy voe. Práve naopak, vďaka neustálemu tlaku tisícov verných fanúšikov som si povedal, že už by bolo naozaj načase pustiť do sveta aj niečo nové. Na tri mesiace som zapadol do krutého kolobehu práce, školy, nedostatočného spánku, jednodňových víkendov a silnej snahy vyplniť svoj obmedzený voľný čas kultúrnymi či spoločenskými aktivitami (áno, počíta sa aj „koštofka“ lokálneho piva – max jedno-dve malé, šak vieš ako...). Tento blog teda nevenujem svojim každodenným povinným 15-im hodinám zarábania a štúdia (nudaaaaa, teda okrem ľudí v škole, tí sú ppč), ale práve užívaniu si toho zvyšku. Príspevok bude relatívne obsiahly, uvar si kávu, hoď pukance do mikrovlnky (ale nezabudni ich tam, chlapci z Družby II, izba č. 919 by vedeli rozprávať o dvojtýždňovom nevyvetrateľnom smrade zhoreného popcornu – vážne, neodporúčam. A ešte raz – sorry chalani :D). Poprípade si daj nohy do lavóra s teplou vodou... Ale počkať počkať, Ty tam máš už pomaly leto! To iba mne je tu zima v nezateplenom dome bez centrálneho kúrenia!

Nezoberiem to pekne chronologicky, ale rozdelím tému na hudobné akcie a zvyšok. To len aby som Ťa udržal v strehu (ako sa teraz – znova – udomácňuje na rodnej hrude, tzv. na stráži), ha!

Začnem teda lightovo, múzeom a galériami. Plocha medzi budovami štátnej knižnice, múzea a galérie (áno, nachádzajú sa v tesnej blízkosti, hneď vedľa hlavnej vlakovej stanice a neďaleko od centra) je veľmi príjemná oddychová zóna, taká značne upgradnutá (a hlavne plne funkčná) verzia z Hurbanovho námestia (to je tá zvonkohra, telefón a „trampolína“ pred čokolatériou na rohu Obchodnej a Suchého mýta v Bratislave). Zaujímavo riešené hudobné hračky, deti (a postarší páni z Európy či Japonska v zrelej tretej dekáde svojho prostého života) sa od toho nevedeli odtrhnúť.

Už musíme ísť... Ešte nieeee mamiiii

Deti samozrejme museli obsadiť tú najzaujímavejšiu čať... Špiny
Skvelý nápad je mať na takomto námestíčku lavičky vyrobené z rôzneho lokálneho dreva, označené latinským názvom, angličtinou a po aborigénsky.  Skrátka detailíky... :) Western Australian Museum v júni zatvárajú na štyri roky kvôli rekonštrukcii, tak som rád, že som ešte stihol dve zaujímavé výstavy ako aj stálu prírodovednú expozíciu (tú nemám veľmi s čím porovnať, ale bolo evidentné, že potrebuje zmenu – a verím, že to spravia fakt famózne).

Allocasuarina fraseriana / Sheoak / Condil
Corymbia calophylla / Red Gum / Marri
Eucalyptus marginata / Jarrah / Djara
Pár fotiek z výstav z múzea (väčšina sa už vyskytla aj na mojom FB, tak nekrič „duplaaaa“ ako na roumingu, nie každý mi čumí na profil):
Ľudská kreativita nepozná hraníc...
Z putovnej výstavy Britského múzea „A History of World in 100 Objects“ sa mi najviac rátali tieto tri. Inak veľmi zaujímavá koncepcia, koho by to zaujímalo viac, mrk sem.
Vidieť Epos o Gilgaméšovi v reálnej podobe (v popredí), o tom sa mi na základke či na gympli ani nezdalo
Jeden z obrovského množstva artefaktov, ktorý pomohol Darwinovi rozvinúť jednu z najbrutálnejších teórii o nás
Severoamerické indiánske fajky na silný tabak (Nicotiana rustica) v tvare zvierat, ktoré mali za úlohu spájať šamana so svetom iných živých tvorov
Vstupy do stálych expozícii múzea a galérie sú samozrejme zadarmo, keď je to už raz financované prevažne z Tvojich daní, prečo by si mal platiť ešte raz, všakže? Nemusí ich sponzorovať J&T ako SNG-čku... Bezplatná bola aj výstava Alice in Wonderland v PICA (Perth Institute of Contemporary Art :D), zatiaľ asi najpsycho čo som doteraz videl v galérií. Mozog mi premietaný videocyklus plastelínových animácii značne nebral, a to som fanúšik SuperJail, RobotChicken a podobných hardcore gore surrealistických seriálov. No, škoda, fotkám som sa v galérkach veľmi nevenoval – treba si to vychutnať tak ako je to odprezentované priamo na mieste :) Celkovo ale kvalitka.

Jedna z čarovného lesa s kúzelným psycho White Rabbitom (OK, Švankmajerove výtvory v tomto smere ostali neprekonané)
„Bóóóže, to po akých chu*ovinách sa fláka ten Palgut“. Nuž... dostaneme sa aj k väčším haluziam v rámci hudby. Ešte ale ostanem pri umení, jedna z najväčších udalostí roka je sochárske sympózium na najvychytenejšej pláži Perthu, Cottesloe Beach. Priamo na piesku desiatky precízne vybraných umelcov z celého sveta vystavujú počas troch marcových týždňov svoje výtvory, je to renomovaná akcia s 12-ročnou tradíciou. Niektoré sú vytvorené priamo za účelom inštalácie na tomto mieste (západné pobrežie, hry so slnkom, oceánom...), iné sú jednoducho dovezené. Overcrowded as f*ck, najmä počas víkendov a západov slnka. Je predsa pekný teplý záver leta, tak prečo si nevyjsť za kultúrou s celou rodinou? Mentalita skoro ako doma ;) Dám pár svojich fotiek, odporúčam ale mrknúť radšej na ofiko stránku – profi zábery aj z minulých ročníkov. Vopred sa ospravedlňujem, pri väčšine neuvádzam názvy diel ani autorov, nemal som to kompletne zdokumentované.

Book cave :)
Obrie hlavyyy
Plnka
Naložený oslík
Človek a loajálny kamoš
Západ slnka nad vlnolamom (a nie, nie je to kríž, je to len ďalšia inštalácia zachytená z dobrého (?) uhla)
Tempus fugit, you can’t help that
Bary som začal skúmať až pomerne nedávno, keď som zhodnotil, že si môžem dovoliť raz za čas vybehnúť von a nebáť sa nechať 10-12 $ za pivo v podniku. Raz darmo, finančná disciplína musí byť, keď chce človek cestovať. Našiel som zatiaľ pár fajn pubov, jeden sa mi však interiérovo a personálom velice pozdával. El Grotto sa dokonca nachádza neďaleko mojej školy, priamo na promenáde Scarborough Beach. Čierne mexické pivko ma veľmi milo prekvapilo :) Prvýkrát som sa tam vyskytol počas koncertu kapely, čo hrá brazílske vychytávky – takže to bolo samozrejme plné Brazílčanov. Takúto energiu som asi ešte v krčme nezažil... Úplne iný temperament ako u nás. Tanec nie je moja šálka vareného vína, ale celú tú atmosféru sa jednoducho nedalo nevychutnať.

Maria Sabina, Kňažka húb... Made my day
Ideálne pre tých, čo radi chodia poza kostol a potom trpia výčitkami svedomia
Prvýkrát som sa zúčastnil aj na akcii, ktorú organizovala česko-slovenská komunita z Perthu. Bola to Noc Bosoriek, posledný aprílový víkend. V prírodnej rezervácii v jednom zo severných predmestí sa zišlo cca 200 ľudí, počuť rozprávať rodným jazykom toľkých naraz bolo osviežujúce :) Príjemný bol aj čapovaný Plzeň, špekáčky a poriadna vatra, taktiež možnosť stretnúť krajanov, ktorí tu žijú už od deväťdesiatych rokov a čo-to sa podozvedať. Že je to tu momentálne ekonomicky viac napč ako kedykoľvek predtým a podobne – ale to som vedel aj bez toho. O tejto téme zas niekedy inokedy.

Tak kopni do tý bedny...
OK, ako to tak po sebe čítam, je toho už viac než dosť. O hudbe teda nabudúce. Post už je ale rozpracovaný, tak si verím, že to dám pod tri mesiace tentokrát :D
Ešte na záver menšia ďakovačka. Mnoho ľudí si na mňa spomenulo (resp. FB pripomenul :D) hlavne cez moje narodeniny, za čo všetkým ďakujem, cením si to. Od mamy z domu mi v narodeninovom balíčku prišli Horalky, Mila, tričká,... a zošit so zápiskami od Kate, mojej sestry. Kreatívna a empatická osoba, zase vedela, čo ma prekvapí. Je to zbierka rukou písaných postrehov za posledných pár mesiacov + starších či aktuálnejších rodinných fotiek. Potešilo a zarmútilo zároveň... Ďakujem aj za písmenká od rodičov a Zuzky P. :)

Mumintroll ešte z baliaceho papiera z Dánska... Sila (sorry to nepochopí nikto ;))
Slávna trojka
Apropo, moja ctená segrička ako vedúca múzea Hámorského náučného chodníka (tu a tu– má v merku všetko od čistenia traktora, cez vykurovanie, prehliadky, workshopy, výstavy, prezentáciu regiónu, riadenie a administráciu múzea až po (nielen) jeho vedeckú prezentáciu na konferenciách. Samozrejme v tom nie je sama, Turistické informačné centrum má pod palcom kolegyňa Zuzana. Hmm... jeden by ani neveril, koľko je v Snine a okolí práce prosímpekne. Viete, kde ste vy a kde je SNINA? To chce poriadnu guráž, odtafáriť sa do takto marginalizovaného regiónu, nie že si odletím na druhú stranu geoidu do pohodlia rozvinutého mesta prvého sveta ťahať sadráč za solídny groš a mať v paži. Rišpekt. Východniari, no offence... ale fakt je to ďaleko a sami vieme ako sa tam žije, ako ľudia rozmýšľajú (hlavne keď nemusia, lebo veď načo), tobôž keď máš tvoriť niečo s vysokou pridanou hodnotou.
V podstate som chcel iba povedať: Chodťe sa tam pozrieť, je tam krásne :D Stále je to turisticky viac-menej neobjavený región, a pritom je tam toho mrte, čo stojí zato. Na mňa Sninský kameň ešte len čaká, taktiež Vihorlat, Starina, Hraničné, Kremenec s trojhraničným bodom, drevené cerkvi (unikát, ktorý je pre mňa z nepochopiteľných príčin stále relatívne neznámy pre Slovákov)...  No ale to sú priďaleké plány do budúcna, trošku som sa nechal uniesť, predsa len polroka som už nevidel poriadny kopec :) Vy to až tak ďaleko nemáte, teraz sa mi zdá pár stoviek kilometrov ako nič!

Čaute čaute!

PS pre konkrétnu osobu: Socka, stále čakám na svoj darček! :D