Sunday 27 December 2015

Život: útržky a postrehy 01

Pár nekoordinovaných postrehov a zážitkov zozbieraných počas uplynulých týždňov zhrnutých bezhlavo nakope v jednom poste.
Pred dvoma týždňami bol som na koncerte lokálnej vychádzajúcej death-metalovej hviezdy. Sanzu sa volajú (MAyoutube). Klub sa nazýva Amplifier, priamo v centre... veľmi príjemný priestor, spolovice open-air, dobré pivko. Ozvučenie nebolo zlé, ale takýto hlasný koncert som ešte asi fakt neabsolvoval, sluch sa mi vrátil naplno až na druhý deň ráno. Keďže headliner bola miestna kapela, komunita sa zišla solídna, atmosféra na úrovni :) Ceny strašné :D. Dohromady hralo 5 kapiel, mimo tej hlavnej ma veeelice zaujala aj formácia LO! zo Sydney - odporúčam klip. Taký experimentálnejší metálek, reznutý stoner/doomom. Show ako sa patrí a takto kvalitný spev som naživo už dlho nezažil.
Vstupná pečiatka ma zabila... Dr. Zoidberg!



Pri hudbe ešte trošičku ostanem, od mierne alternatívnejších Brazílčanov som sa napríklad dozvedel, že Sepultura doma nie je až taká kultová kapela ako by sa v zahraničí mohlo zdať. Pri opakovaní slovíčok sa spolužiačke ušiel „detský zázrak“ – prodigy. Tak som jej mimo iného opisu aj spomenul, že sa tak volá jedna slávna kapela, priekopník v elektro hudbe. Nechápala. Nakoniec vysvitlo, že štyria (!!) z dvanástich ľudí v triede poznali Prodigy. 33 %, vrátane učiteľky. Čo už, asi nízky vekový priemer študentov...
Ďalšia pikoška, ktorú sme sa dozvedeli pri lekcii o peniazoch, nakupovaní, investíciách... Spolusediaca si so svojím snúbencom priniesla z Brazílie 3*30 kg batožinu (z toho on mal tak asi polovicu jednej z nich). „Čo si si prosím ťa doniesla?“ „49 (slovom štyridsaťdeväť) párov topánok.“ 49. Onemela celá trieda, vrátane lektorky. Zvyšných 50 musela bohužiaľ nechať doma. Ako človek, ktorý prišiel do Austrálie s jednými novými Botasmi na nohách, som sa zmohol na úbohé: „You are f*cking kidding me, right?“ Nie, počuli sme dobre a nerobila si srandu. Na jej obranu, partner je Austrálčan a plánujú tu žiť. Ale aj tak... fuuuha. Čo ti po tomto však už vôbec mozog neberie, keď tá istá osoba vyše polhodiny rozpráva o živote v Riu. O bežných prestrelkách medzi dílermi, o susedovi, ktorého pred domom dvakrát za pol roka vytiahli z jeho nového auta štyri opice s M4kami (parafrázujem: „Kašlať na auto, to mám poistené, hlavne, že som živý“) – v normálnej suburbánnej zóne, žiadna favela. O tom, že večer a v noci sa toleruje jazda na červenú, lebo zastaviť na križovatke sa neodporúča. Že po ulici sa nechodí s telefónom v ruke. A do práce ideš 20 km dve až tri hodiny (skoro ako z Rovinky, všakže?) – ak prší, tak sa nedostaneš kvôli stojacej vode a nehodám nikam. Ale ináč je to nádherné mesto.
Inokedy zas pri skratke „UN“ zaznela otázka, čo tieto písmenká znamenajú. Po odpovedi „United nations“ však padla ďalšia otázka: „OK, ale čo je to za organizáciu? Nikdy som o tom nepočula“. Neviem, či sa to zdalo divné iba mne... Každopádne, tí ľudia nie sú blbí, ale takáto otázka ťa skrátka zaskočí z času na čas a ostane v pamäti.
Policajtom som tu ešte nedal priestor, tak môžem pár riadkov aj o nich. Zatiaľ bez osobných skúseností, chvalabohu. Začnem pokutami, ktoré tu sú vcelku vysoké. 
Zdroj: http://policecars.tumblr.com/post/96414438223/a-look-at-western-australian-police-cars-this-is
Šoférovať (súkromne, profesionálni vodiči majú nulovú toleranciu) môžeš s jedným štandardným drinkom v krvi (tj. 10 gramov alkoholu – teda podľa ich noriem je to 100 ml vína, 30 ml vodky alebo takmer tri deci piva). Pokuty v závislosti od množstva zisteného alkoholu od 250 $ (+ mínusové body) do 2500 $ (+ vodičák odobratý na 10 mesiacov). Mužov zákona sa tu pohybuje celkom hojne, majú krásne pick-upy, do ktorých ťa zavrú, keď neposlúchaš. Čakal som skôr niečo na spôsob Nórska (policajta som tam nestretol ani raz počas troch týždňov). Nesprávny odhad, podľa toho čo som počul, ak naozaj niečo porušuješ, moc sa s tebou neserú… Slopať na ulici je samozrejme zakázané, špeciálne na pláži (200 babiek).

Na záver pár fotooných, záberov ;) Spoiler alert: niektoré z nasledujúcich fotiek obsahujú škaredé pavúky (bacha pri kliknutí na "Read more").
Kráčaš si večer po meste, pred fastfoodom opretý bicykel... a na ňom papagáj. Veď prečo nie :)



Že lentilky...



Ďalšia zo série „Smetiaky“. Tentoraz nápis na veku „Nesypať horúci popol ani tekutiny“ nepomohol



Keď sa Warcraft stretne na rohu so severskou mytológiou. Btw, neďaleko nájdete aj Odin street

Thursday 24 December 2015

Život: hľadanie práce

Vážení čitatelia, v tomto príspevku sa budem venovať prevažne hľadaniu práce (a s tým súvisiacim nadobudnutým skúsenostiam). Nikdy v živote som nemal taký problém nájsť si robotu. Je to trošku dôvod, prečo meškám s blogmi, dúfal som, že dám pikošky zo zákulisia nejakého expedičného skladu. Bezúspešne. Verím, že to celé nebude vyznievať ako vyplakávanie, nie je to úmysel. Len to potrebujem mať napísané, hlavne ako výstrahu sám pre seba do budúcnosti a do ďalších životných (nielen) pracovných štartov.

Konečne som po troch týždňoch takmer každodenného upravovania svojho resumé (CV) a písania motivačných listov podľa konkrétnej ponuky pochopil, že nájsť si cez internet prácu, kde by som využil doterajšie profesionálne skúsenosti, je robota odkázaná výlučne (prepytujem) na kurevské šťastie (a známosti). Paleta ponúk od vychystávača v sklade, kontrolóra BOM, admina expedície/skladu, forwardera, roboša v IKEA sklade až po office asistenta a data entry brigády v (nielen) ťažobných spoločnostiach. Na lokalitu som tiež nebol skúpy, všetko dostupné MHDčkou do hodiny – hodiny a pol bolo pre mňa v kurze. Najväčší problém je pravdepodobne to, že nemôžem pracovať full-time (aj keď som sa hlásil iba na part-time a casual ponuky, profi full-time je trošičku jednoduchšie si nájsť – aspoň čo som počul). Keďže pomer počtu akýchkoľvek odpovedí (aj tak boli všetky z nich negatívne) voči všetkým zaslaným aplikáciám sa blížil k závratným 14 %, nebolo asi na škodu uvedomiť si, že bez kontaktov si takto na mango a kukuricu nezarobím (aj keď je sezóna a sú lacné jak sviňa – o tom potom).
Niekedy sa človek aspoň zasmeje pri inzerátoch:

Platený svedok na svadbe? Žeby business plan?

Dosť vysoký plat na kapelku s názvom Trash, Valérko šiel by si do toho? :D
Zúžil som teda možnosti získania zamestnania na tri oblasti, v ktorých si trúfam bezočivo napísať do CV, že s tým mám skúsenosti. Aktívna doba hľadania cca dva týždne (osobný roznos CV, registrácie do agentúr). Poznámočka k zopár pracovným agentúram: prvá otázka bola v zmysle: „Máte auto?“ „Nemám.“ „Tak si ho zožeňte a ozvite sa potom“. Mindfucked. Ale dáva to logiku, mestská doprava tu fakt nefunguje spoľahlivo, takže ak ťa zo dňa na deň zavolajú na brigádu, nemáš sancu sa tam dostať. Mám na mysli autobusy mimo centra – na to, aké sú prímestské zóny rozľahlé, je naozaj ťažké sa niekam prepraviť v normálnom čase. Vlaky (v podstate metro) sú celkom fajn, spoľahlivé, s dobrým intervalom, cez víkend dokonca aj do druhej v noci. To je jeden z dôvodov, prečo som sa presťahoval k vlakovej stanici, kamkoľvek inam sa bez auta/taxíka nemáš šancu dostať, špeciálne v nedeľu. Prvé autobusy začínajú premávať tak okolo siedmej (áno, vtedy, keď 5-ka už raz otočila Komisárky – Pri kríži a späť). Do niektorých končín sa už po ôsmej – deviatej večer nedostaneš ani v pracovný deň. Hojne sa využíva Uber, ceny pravdupovediac nie sú až také hrozné (13 km jazda v noci cca 19 $ = 13 €). Na druhej strane, Perth je jediné mesto, kde sa priznáva zľava na cestovanie aj medzinárodným študentom. 
Oprášil som moje MS Paint mad skillz
Celá metropolitná oblasť je rozdelená na 9 zón (sústredné kružnice od CBD). Dvojhodinový lístok na prvé štyri zóny (prakticky od centra až po konečné takmer všetkých piatich vlakových liniek, teda ďalej ako asi budem kedykoľvek reálne potrebovať), stojí so študentskou jazdnou kartou s využitím vštkých zliav za online dobitie atď. 1,88 $. Do školy ma lístok vychádza 1,35 $ (niečo pod jedno éčko za 20 min / 8 km). Nie, mesačníky tu neexistujú. Kto by mal úplne nepravdepodobne nejaký záujem sa mrknúť podrobnejšie, link.

Ale OK, back to work!
1) Reštaurácie/bary ako čokoľvek – najčastejšie dostaneš prácu ako „kitchen hand“, baby skôr ako servírky. Samozrejme v životopise musíš mať napísané, že s tým máš aspoň rok skúsenosti. Rozdal som ich zo 30 v okolí školy a v centre mesta, resp. reagoval na konkrétne ponuky z inzerátov, nemal som zatiaľ šťastie ako mnohí iní. Ideálne je vlastniť certifikát RSA (povolenie pracovať s alkoholom, online cca 3 hodinový copy-paste formulár za 40 – 100 $) – samozrejme mám.

2) Upratovacie služby – rozposlané resumé, osobne som bol zaniesť priamo v spoločnosti iba jedno, a to v jednej z najvyšších budov Perthu (South32 Tower). Fakt nádherná budova, vstupná sála ohromujúca... Vidlák v meste, čo vám poviem.

South32 Tower (214 m, 50 podlaží, r. 1988) Zdroj: http://108stgeorgesterrace.com/#gallery
Central Park (226 m, 51 podlaží, r. 1992); Zdroj: http://sami-colourfulworld.blogspot.com.au/2013/11/open-house-perth-4-central-park-building.html
 3) Stavebný priemysel – tu je moje nesprávne načasovanie evidentné najviac. Väčšina stavieb je cez Vianoce zavretá. Čo ti ako bežnému stredoeuropánovi nedôjde, je fakt, že Austrália cez Vianoce čerpá LETNÉ dovolenky a teda tu majú všetci v... paži. Vrátane personáliek, ktoré väčšinu všeobecných prác na stavbách zabezpečujú. „Call back in January“. Na to, aby si sa mohol lopotiť pri betonáži, potrebuješ ďalší certifikát – White card. Podobná cena ako RSA, tiež copy-paste formulár, len potrebuješ overiť doklady na pošte (áno, kópiu pasu ti oficiálne potvrdí akýkoľvek úradník na pošte, nemusíš k notárovi). No a v tomto online kurze zameranom samozrejme hlavne na bezpečnosť pri práci sa dočítaš sem-tam niečo zaujímavé:
Examples of a Structure include:
-          A roadway or pathway
-          A ship or submarine...
Hor sa stavať Ponorky! Céčkari vedia, že som najpovolanejší na toto ;)
Na ovládanie bagra, buldozéra, rýpadla, cestného valca a mnoho inej zaujímavej techniky nepotrebujete licenciu, ale iba školenie! :)

Naozaj interesantné veci sa však dozvieš iba od človeka z praxe. Môj nový domáci, Poliak, pracoval pár rokov na stavbách v okolí Sydney. Za tri dni pri kopaní základov natrafili na 24 kúskov Atrax robustus (funnel-web spider). Citujem wikipédiu: „Uhryznutie od Atrax robustus je potenciálne smrteľné, ale od zavedenia moderných metód prvej pomoci a antisér neboli zaznamenané žiadne úmrtia.“  Na štvrtý deň našli (pravdepodobne, vydedukovali to z takej príručnej poznávacej kartičky, čo mávajú tuto bežne na stavbách) Pseudonaja textilis („východný hnedý had“), opäť citujem: „Pseudonaja textilis je najtoxickejší člen rodu a je považovaný za druhého najjedovatejšieho hada na svete, po taipanovi (Oxyuranus microlepidotus)“. Stavbu zavreli na týždeň, kým profesionáli vykynožili všetko živé.
A tu ich máme, kamarátov!



No ale aby to nebolo také pochmúrne, vystrelí aj nejaká jednorazová akcia, ako napríklad šichta na prelome rokov - čašník na párty v centre, na riečnom nábreží. Tak to bude aspoň platená podívaná na ohňostroj, lepšie ako väčšina mojich Silvestrov za ostatných pár rokov.
Poučenie na záver: dovolenkovať v neznámom prostredí môžeš začať potom, ako si si zabezpečil budúci príjem. Prešvihol som dobu, kedy boli šance značne vyššie. Ale šak nato som tu, aby som zistil, že nie som až taký lucker ako som si vždy o sebe myslel :)
Práci česť!

Sunday 6 December 2015

Život: pláž a oceán

Narazil som presne na ten problém, ktorý som od seba očakával – pravidelnosť! :D Za posledný týždeň sa toho však celkom dosť udialo, napríklad zajtra sa sťahujem. Nebaví ma dochádzať denne 2 – 2,5 hodiny do školy. Noví domáci sú pár z Poľska (prví Poliaci, ktorých som tu stretol, prisámvačku!) a spolužiačka z Kolumbie. Parádna štvrť, blízko do mesta, neďaleko od školy, 500 metrov do veľkého parku... Porozhliadnem sa, pofotím, zreferujem. Keď bude krajšie, solídne sa ochladilo. V noci okolo tých 12 stupňov, cez deň 20-22, dážd a vietor okolo 25-30 km/h. V Perthe je priemerná rýchlosť vetra počas dňa (r. 1942-1992) niečo pod 15 km/h. Jedno z najveternejších miest strednej Európy, Bratislava (vďaka dýzovému efektu Devínskej a Lamačskej brány, ctení spolužiaci určite pamätajú), je na tom velice podobne. Takže svojho obľúbeného kamaráta som sa nezbavil (čo si asi tak čakal, keď sa sťahuješ na pobrežie... geograf :D).
Na druhej strane... Indický oceán ponúka trošičku iné možnosti ako tento vietor využiť vo voľnom čase. Samozrejme vravím o surfingu, kitesurfingu a windsurfingu. A čože by som neoproboval... Opäť som sa spoľahol na tímovú organizáciu zo školy, určite sa poprvýkrát na doske oplatilo mať pri sebe inštruktora. Piatok bol mimoriadne rozfúkaný a ja si zas a znova potvrdzujem, že zhodiť vlasy bolo jednoznačne správne rozhodnutie (len pre zaujímavosť, moja pasová fotka otvára ľuďom sánky – ako voľakedy z občianskeho, šak podaktorí možno pamätajú, Hiro - serial killer napríklad). Najťažšia časť je dostať sa dostatočne ďaleko do vody, aby ste mohli „chytiť vlnu“, ktorá vás odnesie pár desiatok metrov po prúde smerom nazad ku brehu. Ja so svojimi problémami s vyrovnanosťou (ehm.. rovnováhou) som považoval za jednoznačný úspech chytiť tri vlny, udržať sa poležiačky na surfe a nerozbiť si papuľu pri dvoch pokusoch o postavenie sa naň.

Desky na stráž!
Nácvik nasucho
„Jedna lachtaní rodina, rozhodla se, že si vyjde do kina... Lach lach jééé“ Jarda Nohaviců
Neoprén na hodinku a pol do vody naozaj padol vhod (fotky od našej recepčnej, Nadarie)
Normálne som odišiel šťastný a snáď sa na to ešte niekedy dám. Pobrežie bolo pred západom slnka plné maníkov s kitemi v rukách a s napnutými plachtami na windsurfoch... Fakt nádherná scenéria, nehľadiac na ten piesok v očiach, vo foťáku a medzi zubami. Veterná erózia na vlastnej koži v priamom prenose. Radšej našúpem nejaké zábery... Kochajte sa.


Zem/Voda/Vzduch 1


„Tři čuníci jdou...“ áno, opäť Jarda
Miniatúra tvorby pieskových dún* (Záhoráci musia poznať)
Voda/Vzduch
Niekedy sa kompozícia vydarí takmer perfektne
Zem/Voda/Vzduch 2
Voda/Vzduch/Slnko
 Ešte jedna drobná storka. Po návrate z pláže späť ku škole nám udrelo do očí pár zničených áut na parkovisku, diera v stene a rozbitý vchod do obchodu v rovnakej budove a pred ním asi 20 ľudí (učitelia, predavači, ...). 15 minút pred naším príchodom si nejaký miestny „týpek“ povedal, že: „Je piatok, 4:00 PM, neni za čo fet kúpiť, čo sa budem ondieť, spravím kasu v čistiarni“. Asi 50 ročnej tete ukradol z pokladne pár stoviek, naštartoval cudzie auto, ktoré nevedel šoférovať a pri svojom pokuse ujsť z parkoviska to dvakrát napral do steny + rozmrdal ďalšie minimálne tri autá (jedno na totálku). Chlap z kancelárie sa ho snažil z toho auta vytiahnuť, bezúspešne a sráč zdrhol. Ako by povedal môj otec, Amerika v noci... Až na to, že Austrália, a cez deň. Prišli policajti a začali fotiť, spisovať svedectvá... Podľa ľudí zo školy to však bola známa tvár, pevne verím, že už nikomu nič po úteku nespôsobil a momentálne už hovorí iba v prítomnosti právnika – dozviem sa možno zajtra. Poučenie pre mládež: Meth – not even once.

F*cking...

... junkie!!!
Aaa hej... prácu si ešte stále hľadám, asi som náročný (chcem veľa roboty za málo peňazí, taký typický Slovák :D). Robím si aspoň vzorne prípravu do školy... Pevne verím, že v ďalšom poste už bude nejaké selfie v pracovnom prostredí.

Pozn. *: ako poznamenal hnidopich Littva, tieto miniatúry sa terminologicky správne nazývajú čeriny.


Zdroje: