Život: prvotiny a nálezy

Samé prvotiny tento týždeň... Včera som vystavil svoju najsamprvšiu faktúru za odvedenú prácu! Je zo mňa normálne „živnostník“. Aj keď iba ťahám sadráč po stavbe a silikónujem škáry... :D Prvý týždeň som bol otrávený a zničený. Telo si však zvyklo na 5 hodinový spánok a celodennú aktivitu, po psychickej stránke mi trvá dlhšie vysporiadať sa s faktom, že práca = peniaze, bez akejkoľvek pridanej hodnoty pre mňa. Značne frustrujúci fakt po päť (resp. šesť) ročnom zaujímavom štúdiu a trojročnej práci, ktorá mi zatiaľ priniesla najviac skúseností do života. No stále lepšie ako za pokladňou v Tescu alebo v Samsungu za pásom. Alebo nebodaj učiteľ na základnej škole, či sestrička v štátnej nemocnici, brrr... aspoň je to naozaj zaplatené (na naše pomery). Hlavne sa teším na prázdniny, celé tri týždne sa nemusím trepať do školy večer po práci na štyri a pol hodiny. Život, vitaj naspäť! :D Večerné hodiny angličtiny sú ale vcelku zaujímavé, úplne iný zážitok ako ranné vyučovanie (všetci večerní pracujú – takže tam nenájdete ani jedného dovolenkujúceho Švajčiara, ktorých je doobedu v škole asi 50 %). Nevyužijem však hlavnú výhodu lokality mojej školy – 3 minúty pešo od pláže, v noci sa mi až tak kúpať nechce (vietor, medúzy, žraloky a pod.). Ach, to boli krásne dva mesiace dovolenky, keď som nadával, že nemám robotu :D

„Tenkrát poprvé“ č. 2: návšteva klubu (tanečný klub, bez striptérok a masáží podotýkam), kde sa celú noc hralo RnB a tanečný hip-hop. V predvalentínsky večer si kamoši z Brazílie vybrali toto miesto pre svoju Farewell party, keďže víza im pomaličky expirujú. Pocity famózne :D Ale nie, bolo to okej, klub sa tváril kvalitne (MetroCity). Najzaujímavejší pre mňa boli dvaja Číňania – kúzelníci. Zastavili sa pri jednom stole, vytiahli karty a iné haluze, spravili šou pre cca. 20 ľudí (fakt boli dobrí), natočili si videjko, poďakovali, odišli. Absolútne nečakali, že im niekto za to niečo dá, pozve na pivo, čokoľvek. Nechápal som trošku a s echt slovenskou nedôverou som si skontroloval vrecká (klasika: peňaženka, mobil, kľúče, šak to poznáte). Šecko v porádku. A našiel som tam tento automatový klenot (sorry za kvalitu, tento post je plný otrasných fotiek :D):

Keby toto mala Popoluška pod schodami, keď utekala z bálu... nemusela by sa o muža starať :D

Do tretice: stretol som opäť aj kamoša kršiaka v akcii, priamo pri love. Prvýkrát (čo si pamätám) som zažil situáciu pri fotení, že som sa snažil chytiť čo najlepší záber a pritom som si absolútne nevychutnal to čaro celej udalosti... Samozrejme bez dobrého fotovýsledku. Toto je najvác čo mám.

Kampane miestneho dopravného podniku ma zabíjajú... Číslo jeden (v kategórii „Úplne nepotrebné“, „Totálne od veci“ a „Double facepalm“) získava „Can’t escalate? Elevate!“ Pridávam pár plagátikov a pre hardcore fanúšikov, čo dokážu minúť tri minúty života na úplnú chujovinu (čo je asi väčšina, keďže máte čas čítať tento blog :D) sa nájde aj videjko. Časom šplechnem niečo viac keď zas vymyslia nejakú novotu.

Spomeniem aj pár interesantných miestnych nálezov. V obchode som zazrel kávové sáčky! Že toto nikto ešte na Slovensku nevymyslel... Spravíš si turka z Popradskej (Extra špeciál samozrejme :D) bez gruntu medzi zubami! Viem, to by už nebolo ono... 

Čo som teda naozaj nečakal, že uvidím, je Lada s volantom na pravej strane. V autách sa veľmi nevyznám, je možné, že je to nejaký starý typ Volva, ktorý skopčil dizajn od ruského výrobcu :D Ale logo na prednej maske vyzerá byť originál. Fotené z autobusu.

Takéto vecičky som zase našiel v potravinách... Prerastený sladký zemiak či „bell apple“ – chuťovo nevýrazné, vzdialene podobné jablku. Vizuálne atraktívne :) Čo som sa dočítal, používa sa hlavne do varenia.

Áno, tá do tmavohneda opálená ruka patrí mne

Zvončekovééé jabĺčko vo vreeeeckuuuu máááám...

No nič, končím pomaly. Zožral som cca. 3 kg melóna (0,49 $/kg),  mechúr mi ide rozje..trhať... Pardon za slovník, ale odkedy som tu, tak fakt nenadávam! Nestýkam sa totižto veľmi so Slovákmi... :D Logistika: verím, že na tú večeru/obed za čiaročky na tabuli (záhadne zmazané) raz dôjde ;)

Cheers brothers!

Ešte špeciálne pre Ruma, malokarpatskú síce nemali, ale kúpil som čabajku (môj prvý podobný výrobok na tomto kontinente). Ibaže chutí ako liptovská saláma... :D

Život: akútne blogerské črevo 01

No nič, intenzívnejšie zážitky ako mesto samotné sa mi podarilo dosiahnuť počas uplynulého týždňa. Nová doba vážení, nová doba! Splašil som auto (veeeľmi limitovaný budget :D), vycapil svoj ksicht na gumtree a čakal, kto sa chytí. No a čuduj sa svete, ponuky prišli! Tož do novej roboty (konečne dlhodobejšej) nastupujem. Stropy oné, robiť. Nahadzovať. Montúvať. Whatever, zistím, čo to obnáša :D

No ale trošku som predbehol, lebo o dnešku som chcel... V utorok som si kúpil auto (za liter – tak aj vyzerá, dúfam, že nejakú tú tisícovku ešte pojazdí), od Brazílčanov čo odchádzajú nadobro domov. Kúpa auta je setsakramentsky jednoduchá – vypíšeš papier s predajcom, (1 x A4, pošleš na úrad, hotovo) zaplatíš registráciu (ca. 550 $ / rok, dá sa aj v menšom intervale) a ak chceš, zriešiš si poistku (240 $ / rok aj s asistenčnou službou na rok - konkrétne na môj Mitsubishi Lancer 1999).

Takže dnes (štvrtok) som prvýkrát (okrem privezenia auta domov, večer po prázdnych uliciach) sedel za volantom na pravej strane, v shitnom aute, v hustej premávke (ranná a večerná špička – na BA sa aj tak nechytajú, ani ZĎALEKA), s rozbitým telefónom s Nokia navigáciou, bez držiaka, cez centrum, po obchvatoch, po predmestiach. Vyše troch mesiacov som nejazdil. A kto so mnou sedel v aute, vie, že od skúseného šoféra mám ďaleko (všakže Kika a spol :D). Najstresujúcejší zážitok asi doposiaľ na tomto pekelnom kontinente.

Mvoj dnešok: ráno o šiestej do práce (jednodňová výpomoc pri rekonštrukcii domu, 200 babiek na drevo), potom na „zaškolenie“ a podpisy papierov kvôli novej práci cez pol mesta (viď vyššie). Domov, sprcha, (píšem blog :D), nákup potrebného náradia na zajtra, večerná škola (aj tak meškám 2 hodiny). Domov 11:00 pm, snáď nejaká večera, resp. príprava zajtrajšieho obeda, vstyk 5:00 am. Dokolečka dokola, budou všichni... Kto pozná, ten vie (malý hintík, Orlik). Takže kolotoč začína, nejako takto som si to predstavoval, už som sa bál, že sa tu budem fakt nudiť (smutné spomienky na pilné dni v 3070 a podobne ma už začali mátať).

Pfúúú polhodinová egoistická mentálna smršť! :D Majte sa borci a borkyne...