Život: akútne blogerské črevo 01

No nič, intenzívnejšie zážitky ako mesto samotné sa mi podarilo dosiahnuť počas uplynulého týždňa. Nová doba vážení, nová doba! Splašil som auto (veeeľmi limitovaný budget :D), vycapil svoj ksicht na gumtree a čakal, kto sa chytí. No a čuduj sa svete, ponuky prišli! Tož do novej roboty (konečne dlhodobejšej) nastupujem. Stropy oné, robiť. Nahadzovať. Montúvať. Whatever, zistím, čo to obnáša :D

No ale trošku som predbehol, lebo o dnešku som chcel... V utorok som si kúpil auto (za liter – tak aj vyzerá, dúfam, že nejakú tú tisícovku ešte pojazdí), od Brazílčanov čo odchádzajú nadobro domov. Kúpa auta je setsakramentsky jednoduchá – vypíšeš papier s predajcom, (1 x A4, pošleš na úrad, hotovo) zaplatíš registráciu (ca. 550 $ / rok, dá sa aj v menšom intervale) a ak chceš, zriešiš si poistku (240 $ / rok aj s asistenčnou službou na rok - konkrétne na môj Mitsubishi Lancer 1999).

Takže dnes (štvrtok) som prvýkrát (okrem privezenia auta domov, večer po prázdnych uliciach) sedel za volantom na pravej strane, v shitnom aute, v hustej premávke (ranná a večerná špička – na BA sa aj tak nechytajú, ani ZĎALEKA), s rozbitým telefónom s Nokia navigáciou, bez držiaka, cez centrum, po obchvatoch, po predmestiach. Vyše troch mesiacov som nejazdil. A kto so mnou sedel v aute, vie, že od skúseného šoféra mám ďaleko (všakže Kika a spol :D). Najstresujúcejší zážitok asi doposiaľ na tomto pekelnom kontinente.

Mvoj dnešok: ráno o šiestej do práce (jednodňová výpomoc pri rekonštrukcii domu, 200 babiek na drevo), potom na „zaškolenie“ a podpisy papierov kvôli novej práci cez pol mesta (viď vyššie). Domov, sprcha, (píšem blog :D), nákup potrebného náradia na zajtra, večerná škola (aj tak meškám 2 hodiny). Domov 11:00 pm, snáď nejaká večera, resp. príprava zajtrajšieho obeda, vstyk 5:00 am. Dokolečka dokola, budou všichni... Kto pozná, ten vie (malý hintík, Orlik). Takže kolotoč začína, nejako takto som si to predstavoval, už som sa bál, že sa tu budem fakt nudiť (smutné spomienky na pilné dni v 3070 a podobne ma už začali mátať).

Pfúúú polhodinová egoistická mentálna smršť! :D Majte sa borci a borkyne...