Život: útržky a postrehy 01

Pár nekoordinovaných postrehov a zážitkov zozbieraných počas uplynulých týždňov zhrnutých bezhlavo nakope v jednom poste.

Pred dvoma týždňami bol som na koncerte lokálnej vychádzajúcej death-metalovej hviezdy. Sanzu sa volajú (MA, youtube). Klub sa nazýva Amplifier, priamo v centre... veľmi príjemný priestor, spolovice open-air, dobré pivko. Ozvučenie nebolo zlé, ale takýto hlasný koncert som ešte asi fakt neabsolvoval, sluch sa mi vrátil naplno až na druhý deň ráno. Keďže headliner bola miestna kapela, komunita sa zišla solídna, atmosféra na úrovni :) Ceny strašné :D. Dohromady hralo 5 kapiel, mimo tej hlavnej ma veeelice zaujala aj formácia LO! zo Sydney - odporúčam klip. Taký experimentálnejší metálek, reznutý stoner/doomom. Show ako sa patrí a takto kvalitný spev som naživo už dlho nezažil.

Vstupná pečiatka ma zabila... Dr. Zoidberg!

Pri hudbe ešte trošičku ostanem, od mierne alternatívnejších Brazílčanov som sa napríklad dozvedel, že Sepultura doma nie je až taká kultová kapela ako by sa v zahraničí mohlo zdať. Pri opakovaní slovíčok sa spolužiačke ušiel „detský zázrak“ – prodigy. Tak som jej mimo iného opisu aj spomenul, že sa tak volá jedna slávna kapela, priekopník v elektro hudbe. Nechápala. Nakoniec vysvitlo, že štyria (!!) z dvanástich ľudí v triede poznali Prodigy. 33 %, vrátane učiteľky. Čo už, asi nízky vekový priemer študentov...

Ďalšia pikoška, ktorú sme sa dozvedeli pri lekcii o peniazoch, nakupovaní, investíciách... Spolusediaca si so svojím snúbencom priniesla z Brazílie 3*30 kg batožinu (z toho on mal tak asi polovicu jednej z nich). „Čo si si prosím ťa doniesla?“ „49 (slovom štyridsaťdeväť) párov topánok.“ 49. Onemela celá trieda, vrátane lektorky. Zvyšných 50 musela bohužiaľ nechať doma. Ako človek, ktorý prišiel do Austrálie s jednými novými Botasmi na nohách, som sa zmohol na úbohé: „You are f*cking kidding me, right?“ Nie, počuli sme dobre a nerobila si srandu. Na jej obranu, partner je Austrálčan a plánujú tu žiť. Ale aj tak... fuuuha. Čo ti po tomto však už vôbec mozog neberie, keď tá istá osoba vyše polhodiny rozpráva o živote v Riu. O bežných prestrelkách medzi dílermi, o susedovi, ktorého pred domom dvakrát za pol roka vytiahli z jeho nového auta štyri opice s M4kami (parafrázujem: „Kašlať na auto, to mám poistené, hlavne, že som živý“) – v normálnej suburbánnej zóne, žiadna favela. O tom, že večer a v noci sa toleruje jazda na červenú, lebo zastaviť na križovatke sa neodporúča. Že po ulici sa nechodí s telefónom v ruke. A do práce ideš 20 km dve až tri hodiny (skoro ako z Rovinky, všakže?) – ak prší, tak sa nedostaneš kvôli stojacej vode a nehodám nikam. Ale ináč je to nádherné mesto.

Inokedy zas pri skratke „UN“ zaznela otázka, čo tieto písmenká znamenajú. Po odpovedi „United nations“ však padla ďalšia otázka: „OK, ale čo je to za organizáciu? Nikdy som o tom nepočula“. Neviem, či sa to zdalo divné iba mne... Každopádne, tí ľudia nie sú blbí, ale takáto otázka ťa skrátka zaskočí z času na čas a ostane v pamäti.

Policajtom som tu ešte nedal priestor, tak môžem pár riadkov aj o nich. Zatiaľ bez osobných skúseností, chvalabohu. Začnem pokutami, ktoré tu sú vcelku vysoké. 

Zdroj: http://policecars.tumblr.com/post/96414438223/a-look-at-western-australian-police-cars-this-is

Šoférovať (súkromne, profesionálni vodiči majú nulovú toleranciu) môžeš s jedným štandardným drinkom v krvi (tj. 10 gramov alkoholu – teda podľa ich noriem je to 100 ml vína, 30 ml vodky alebo takmer tri deci piva). Pokuty v závislosti od množstva zisteného alkoholu od 250 $ (+ mínusové body) do 2500 $ (+ vodičák odobratý na 10 mesiacov). Mužov zákona sa tu pohybuje celkom hojne, majú krásne pick-upy, do ktorých ťa zavrú, keď neposlúchaš. Čakal som skôr niečo na spôsob Nórska (policajta som tam nestretol ani raz počas troch týždňov). Nesprávny odhad, podľa toho čo som počul, ak naozaj niečo porušuješ, moc sa s tebou neserú… Slopať na ulici je samozrejme zakázané, špeciálne na pláži (200 babiek).

Na záver pár fotooných, záberov ;) Spoiler alert: niektoré z nasledujúcich fotiek obsahujú škaredé pavúky (bacha pri kliknutí na "Read more").

Kráčaš si večer po meste, pred fastfoodom opretý bicykel... a na ňom papagáj. Veď prečo nie :)

Že lentilky...

Ďalšia zo série „Smetiaky“. Tentoraz nápis na veku „Nesypať horúci popol ani tekutiny“ nepomohol

Keď sa Warcraft stretne na rohu so severskou mytológiou. Btw, neďaleko nájdete aj Odin street

No a prečo by som na záver nepridal nejakú fotečku z nového domova. Sedíte si večer v záhrade, grilujete, kecáte... A zrazu zbadáš na plote tohto fešáka.

Huntsman spider (čeľaď Sparassidae) – jed nepredstavuje riziko pre zdravého človeka, tento pavúk je užitočný, požiera väčší hmyz ako sú napr. šváby (a tých je tu namojveru hodne, všade).

O 10 minút na to sa spustí zo stromu bližšie neidentifikovaný pavúk a za hodinu upletie medzi chodníkom a vetvami (výška ca. 3 m) dokonalú sieť. Pri zbieraní riadu zo stola sa lepšie pozrieš na plot a všimneš si, že fešák má kamaráta.

Dobrú noc! :)

Ó áno, skoro by som bol zabudol... Moja štedrá večera? Barbecue so Švajčiarmi a Japoncami 25.12. v Airbnb podnájme 10 minút od pláže. Veľká pohoda :) Dám teda aj dve pózerské, nech nežerem.