Život: prvotiny a nálezy

Samé prvotiny tento týždeň... Včera som vystavil svoju najsamprvšiu faktúru za odvedenú prácu! Je zo mňa normálne „živnostník“. Aj keď iba ťahám sadráč po stavbe a silikónujem škáry... :D Prvý týždeň som bol otrávený a zničený. Telo si však zvyklo na 5 hodinový spánok a celodennú aktivitu, po psychickej stránke mi trvá dlhšie vysporiadať sa s faktom, že práca = peniaze, bez akejkoľvek pridanej hodnoty pre mňa. Značne frustrujúci fakt po päť (resp. šesť) ročnom zaujímavom štúdiu a trojročnej práci, ktorá mi zatiaľ priniesla najviac skúseností do života. No stále lepšie ako za pokladňou v Tescu alebo v Samsungu za pásom. Alebo nebodaj učiteľ na základnej škole, či sestrička v štátnej nemocnici, brrr... aspoň je to naozaj zaplatené (na naše pomery). Hlavne sa teším na prázdniny, celé tri týždne sa nemusím trepať do školy večer po práci na štyri a pol hodiny. Život, vitaj naspäť! :D Večerné hodiny angličtiny sú ale vcelku zaujímavé, úplne iný zážitok ako ranné vyučovanie (všetci večerní pracujú – takže tam nenájdete ani jedného dovolenkujúceho Švajčiara, ktorých je doobedu v škole asi 50 %). Nevyužijem však hlavnú výhodu lokality mojej školy – 3 minúty pešo od pláže, v noci sa mi až tak kúpať nechce (vietor, medúzy, žraloky a pod.). Ach, to boli krásne dva mesiace dovolenky, keď som nadával, že nemám robotu :D

„Tenkrát poprvé“ č. 2: návšteva klubu (tanečný klub, bez striptérok a masáží podotýkam), kde sa celú noc hralo RnB a tanečný hip-hop. V predvalentínsky večer si kamoši z Brazílie vybrali toto miesto pre svoju Farewell party, keďže víza im pomaličky expirujú. Pocity famózne :D Ale nie, bolo to okej, klub sa tváril kvalitne (MetroCity). Najzaujímavejší pre mňa boli dvaja Číňania – kúzelníci. Zastavili sa pri jednom stole, vytiahli karty a iné haluze, spravili šou pre cca. 20 ľudí (fakt boli dobrí), natočili si videjko, poďakovali, odišli. Absolútne nečakali, že im niekto za to niečo dá, pozve na pivo, čokoľvek. Nechápal som trošku a s echt slovenskou nedôverou som si skontroloval vrecká (klasika: peňaženka, mobil, kľúče, šak to poznáte). Šecko v porádku. A našiel som tam tento automatový klenot (sorry za kvalitu, tento post je plný otrasných fotiek :D):

Keby toto mala Popoluška pod schodami, keď utekala z bálu... nemusela by sa o muža starať :D

Do tretice: stretol som opäť aj kamoša kršiaka v akcii, priamo pri love. Prvýkrát (čo si pamätám) som zažil situáciu pri fotení, že som sa snažil chytiť čo najlepší záber a pritom som si absolútne nevychutnal to čaro celej udalosti... Samozrejme bez dobrého fotovýsledku. Toto je najvác čo mám.

Kampane miestneho dopravného podniku ma zabíjajú... Číslo jeden (v kategórii „Úplne nepotrebné“, „Totálne od veci“ a „Double facepalm“) získava „Can’t escalate? Elevate!“ Pridávam pár plagátikov a pre hardcore fanúšikov, čo dokážu minúť tri minúty života na úplnú chujovinu (čo je asi väčšina, keďže máte čas čítať tento blog :D) sa nájde aj videjko. Časom šplechnem niečo viac keď zas vymyslia nejakú novotu.

Spomeniem aj pár interesantných miestnych nálezov. V obchode som zazrel kávové sáčky! Že toto nikto ešte na Slovensku nevymyslel... Spravíš si turka z Popradskej (Extra špeciál samozrejme :D) bez gruntu medzi zubami! Viem, to by už nebolo ono... 

Čo som teda naozaj nečakal, že uvidím, je Lada s volantom na pravej strane. V autách sa veľmi nevyznám, je možné, že je to nejaký starý typ Volva, ktorý skopčil dizajn od ruského výrobcu :D Ale logo na prednej maske vyzerá byť originál. Fotené z autobusu.

Takéto vecičky som zase našiel v potravinách... Prerastený sladký zemiak či „bell apple“ – chuťovo nevýrazné, vzdialene podobné jablku. Vizuálne atraktívne :) Čo som sa dočítal, používa sa hlavne do varenia.

Áno, tá do tmavohneda opálená ruka patrí mne

Zvončekovééé jabĺčko vo vreeeeckuuuu máááám...

No nič, končím pomaly. Zožral som cca. 3 kg melóna (0,49 $/kg),  mechúr mi ide rozje..trhať... Pardon za slovník, ale odkedy som tu, tak fakt nenadávam! Nestýkam sa totižto veľmi so Slovákmi... :D Logistika: verím, že na tú večeru/obed za čiaročky na tabuli (záhadne zmazané) raz dôjde ;)

Cheers brothers!

Ešte špeciálne pre Ruma, malokarpatskú síce nemali, ale kúpil som čabajku (môj prvý podobný výrobok na tomto kontinente). Ibaže chutí ako liptovská saláma... :D

Život: akútne blogerské črevo 01

No nič, intenzívnejšie zážitky ako mesto samotné sa mi podarilo dosiahnuť počas uplynulého týždňa. Nová doba vážení, nová doba! Splašil som auto (veeeľmi limitovaný budget :D), vycapil svoj ksicht na gumtree a čakal, kto sa chytí. No a čuduj sa svete, ponuky prišli! Tož do novej roboty (konečne dlhodobejšej) nastupujem. Stropy oné, robiť. Nahadzovať. Montúvať. Whatever, zistím, čo to obnáša :D

No ale trošku som predbehol, lebo o dnešku som chcel... V utorok som si kúpil auto (za liter – tak aj vyzerá, dúfam, že nejakú tú tisícovku ešte pojazdí), od Brazílčanov čo odchádzajú nadobro domov. Kúpa auta je setsakramentsky jednoduchá – vypíšeš papier s predajcom, (1 x A4, pošleš na úrad, hotovo) zaplatíš registráciu (ca. 550 $ / rok, dá sa aj v menšom intervale) a ak chceš, zriešiš si poistku (240 $ / rok aj s asistenčnou službou na rok - konkrétne na môj Mitsubishi Lancer 1999).

Takže dnes (štvrtok) som prvýkrát (okrem privezenia auta domov, večer po prázdnych uliciach) sedel za volantom na pravej strane, v shitnom aute, v hustej premávke (ranná a večerná špička – na BA sa aj tak nechytajú, ani ZĎALEKA), s rozbitým telefónom s Nokia navigáciou, bez držiaka, cez centrum, po obchvatoch, po predmestiach. Vyše troch mesiacov som nejazdil. A kto so mnou sedel v aute, vie, že od skúseného šoféra mám ďaleko (všakže Kika a spol :D). Najstresujúcejší zážitok asi doposiaľ na tomto pekelnom kontinente.

Mvoj dnešok: ráno o šiestej do práce (jednodňová výpomoc pri rekonštrukcii domu, 200 babiek na drevo), potom na „zaškolenie“ a podpisy papierov kvôli novej práci cez pol mesta (viď vyššie). Domov, sprcha, (píšem blog :D), nákup potrebného náradia na zajtra, večerná škola (aj tak meškám 2 hodiny). Domov 11:00 pm, snáď nejaká večera, resp. príprava zajtrajšieho obeda, vstyk 5:00 am. Dokolečka dokola, budou všichni... Kto pozná, ten vie (malý hintík, Orlik). Takže kolotoč začína, nejako takto som si to predstavoval, už som sa bál, že sa tu budem fakt nudiť (smutné spomienky na pilné dni v 3070 a podobne ma už začali mátať).

Pfúúú polhodinová egoistická mentálna smršť! :D Majte sa borci a borkyne...

Život: práca, fotopostrehy

Položím vám otázku (teda asi väčšine mojich známych doma, u ktorých bude šanca, že si to budú čítať): vymenili by ste svoju aktuálnu prácu za inú, vyložene manuálnu bez výraznej zodpovednosti (maliar, dlaždič, drevorubač, montér za pásom, pekár, upratovač...), za predpokladu zvýšenia vašej životnej úrovne o 50 %? Šli by ste do toho? Takýto switch tu musí urobiť väčšina ľudí, nech prišli odkiaľkoľvek (brazílski čerstvo promovaní inžinieri, biochemici, švajčiarska územná plánovačka, párik architektov z Kolumbie, český dizajnér, geograf/logista bez orientačného zmyslu z Banánistanu a pod.). Samozrejme to asi nebude nová informácia pre nikoho, len keď sa človek naozaj ocitne medzi množstvom ľudí, ktorí sem prišli v podstate s rovnakým cieľom ako vy... Väčšina z nich má za sebou doma relatívne úspešný príbeh (ten musíš mať, bez peňazí sa sem dostaneš veľmi ťažko), no aj napriek tomu sú tu, robia kompletne niečo iné, s minimálnou pridanou hodnotou... A sú spokojní, teda aspoň na určitý čas, takmer všetci samozrejme nemajú v pláne robiť kitchen handa ďalších 10 rokov. Každopádne, ja osobne veľmi rád ostanem opäť na chvíľu s kladivom v ruke a helmou na hlave :) Btw, bola to celkom sranda spolupracovať naraz s imigrantmi a obyčajnými domácimi robošmi – zaberák na listening skillzz. Funkciu Ukrajincov na stavbách v Česku tu zastupujú Číňania – po rozhovore s jedným z najmladších kachličkárov (ca. 20 rokov) som sa dozvedel, že tu už je niečo vyše dvoch rokov. Jeho angličtina nepozná ucelené vety, komunikuje výhradne jednoduchými vyjadreniami („rubbish“, „my“, „very clean“), rozumieť ale celkom rozumel. Z desaťčlennej partie bol po predákovi asi druhý najschopnejší spíker.

Spraviť si „živnosť“ na čokoľvek a ponúkať svoje služby v konkrétnej oblasti je administratívne veľmi jednoduché (v porovnaní so Slovenskom alebo Poľskom napr.). Po vyplnení formulára a dokladov (online) dostaneš ABN number (povedzmeže IČO), malo by to byť celé dokonca zadarmo. A môžeš podnikať, vystavovať faktúry... Práve to riešim, ak by to niekoho zaujímalo (aj s tým spojené úkony ako platba daní a pod.), ozvite sa.

Keď už sme pri práci, jednoducho sa nemôžem nevyjadriť k súčasnej situácii na SK, čo sa školstva týka. Priznám sa, neviem ako sú na tom austrálski učitelia. Ale pocity, aké som mal pri rozhovore s mladými Švajčiarmi, som ešte asi nezažil. Smútok, hnev a hanba naraz. „Keď sa vrátim domov, rozmýšľam, že budem učiť. Rada by som si zarobila na dom (resp. aby bez problémov vedela splácať hypotéku)“. Ročný plat slovenského učiteľa dostaneš za mesiac (porovnávam nastupujúcich). Smrteľne vážne. OK, Švajčiarsko, extrém, poviete si. Ale v žiadnom inom odvetví (o ktorom som mal možnosť sa baviť) neexistuje takýto nemysliteľne obrovský rozdiel. Rodina vo Švajci takmer nevyžije zo 4000 € na mesiac (napr. Ženeva), učiteľ má však okolo 6,5k € nástup. Relatívne porovnávanie platov je samozrejme esenciálne. Skús uživiť dve deti a manžela zo 450 v Bratislave... Ach, skoro som sa dogrcal a rozplakal zároveň. Pár kilometrov, toť, hen, na západ. Staršie článočky (tu a tu), ale na dotvorenie obrazu si myslím stačí. A áno, pánovi premiérovi som napísal.

No ale keďže som Down Under, prejdime trošku k fotočkám, šak vieme, že sústredenosť je dnes veľký problém medzi mládežou.

Mal som v poslednej dobe šťastie na vtáčiky (počnúc kršiakom s korisťou na pláži – týmto ďakujem úspešnej, kreatívnej, vtipnej architektke a inak všeobecne bezchybnej osobe Stanke z KežmarOku za identifikáciu, aj keď absolútne netuším ako to vyhrabala z hlavy).

Kršiak rybožravý (Pandion haliaetus)

Nejaké random papagáje na drôtoch (Ha! Stana, challenge!)

Odkedy som sem došiel (od prvého večera), každodenne vidím a počujem toto stvorenie, kamkoľvek sa pohnem. Austrálske havrany (Corvus coronoides) sú všade. A sú neskutočne hlučné... posúď sám, či by si ako budíček v nedeľu ráno preferoval tento zvuk alebo obligátnu cirkulárku od suseda doma na valale... Aborigéni ale mali k týmto vtákom viac Tolkienovský vzťah a nazývajú ich Waarder – the Watcher – Strážca.

Už takmer dva mesiace bývam tuto, fotky som ešte nedával... Súkromná štvrť, v podstate je to rozložený panelák na dvojposchodové dvojdomy, jeden ako druhý (35 či koľko ich je tu skrytých za bránou). Postavené na začiatku 90-tych rokov, po rekonštrukcii veľmi slušné bývanie (tri spálne na poschodí, veľká obývačka, obrovská kuchyňa, kus záhrady na grilovanie, prístrešok na auto, dostatok parkovania okolo). Je to taký štandard v suburbánnych zónach Perthu (čo som zatiaľ videl), byty sú tu omnoho viac otvorené a do spálne sa väčšinou fakt vojde iba posteľ a stolík. Jedno až dvojkomorové okná, tehla a omietka... s izoláciou sa tu veru neserú, teším sa na zimu bez kúrenia. FYI, cena nehnuteľnosti okolo 550k $, lokalitka veľmi dobrá.

„Nový“ bejvák 1

„Nový“ bejvák 2

Na záver zvyčajné fotooné bez ladu a skladu.

Feast since 1890! Jak páni... Čo si Ty žral pred 125 rokmi?!

Reklamné oddelenie Transperthu* ma stále dokáže prekvapiť niečím inovatívnym

Na vlakovej stanici v centre mesta narazíš aj na samotného všemocného boha Blesku a Hromu!

Síce šifrovaný, ale predsa! PERth.UNderground – nazov stanice

PER.UN. -a numero uno som ale bohužiaľ nenašiel

Jazzklub v bývalej farbiarni (na starých budovách zvyčajne ponechávajú pôvodné nápisy)

Kamošova fotka z okružného tripu (neďaleko Augusty), len tak pre zaujímavosť :D

To by bolo na dnes všetko, šak treba aj do školy chodiť ;)

Nabudúce viacej mestský report, začal tu mesačný kultúrny festival, takže sa oplatí plánovať akcie a/aj bezcieľne túlať po metropole :) Majú tu nádherné murály, evidentne na zákazku, taktiež sa chystám pofotiť.

Majte sa pekne, a pozdravte Slovenskú poštu, že volebný lístok stále očakávam.

* - Transperth je dodávateľ verejnej prepravy v Perthe

Život: práca, ceny, počasie - taký informačný základ

Siedmy január, medzi 12:00-15:00 vonku 41 °C, UV index: 13 (Extreme). A ja konečne v práci, už tretí deň. Na stavbe, poobede pekne na slniečku, na rozostavanom štvrtom podlaží. Čtjb. Skúsil som si prácu pri betonáži diaľničného mostu či podchodu pred pár rokmi v Česku v auguste s 30-33+ °C, bola to síce väčšia drina, ale to slnko… sa dalo zniesť, aj o pár hodín naviac (12-13 hod. pracovná doba vs. 9 hod.).

Menej kvalitná, ale o to spontánnejšia. Peter sr. & Peter jr.

Môj oco by to zvládal lepšie, to som si istý. Asi ako vyše desaťročie sychravých jesení, zím, horúcich či daždivých jarí a liet na staveniskách. S rozumom v hrsti a tesárskym kladivom za opaskom. Viem, že si to robil pre to, aby som sa ja (my) tomuto vyhli, vďaka príležitosti študovať.. a predsa som tu. Ďakujem oco, za neobmedzené možnosti výberu a slobodu, ktorú sme od vás s mamou dostali.
Už sú to dva mesiace, človeku to pomaly dochádza, že tu bez rodiny ešte strávi nejaký ten čas… A že to na teba príde, skôr či neskôr, to ti potvrdí každý, kto niekam vypadol. Aj keď som na to zvyknutý, bežne som z BA domov chodieval raz za 5-6 týždňov. Stále to však bolo 400 km, nie 12 000. Tomu hádam každý rozumie, neviem, načo to vysvetľujem... Ehm… vrátim sa k počasiu ;)

Presnejšie, k úrovni UV. Výstrahy kvôli hodnote 12 či 13 sú cez leto na každodennom poriadku. Vládna kampaň na prevenciu proti rakovine kože je pomerne rozšírená na billboardoch/zastávkach atď. A takisto sú rozmnožené aj kliniky špecializované na jej liečbu. Bežný ochranný faktor 50, je jedno, či máš pokožku ako z vápna alebo pigmentu pre celú rodinu (Bolek by povedal: “Cikán jako černoch!”). Pre porovnanie som vám aj mapky našiel, aha, aké pekné informačné! Nevedecky síce ukazujem iba jeden jediný rok (presne v polovici leta a zimy, resp. v Austrálii naopak ;)), no na utvorenie základného obrazu stačí.

UV index uprostred (slovenského) leta (Zdroj)

UV index uprostred (austrálskeho) leta (Zdroj)

Odporúčaná ochrana (Zdroj)

S počasím súvisí aktuálne dianie, v troch severných suburbiách zúri požiar. Veľkú zásluhu na hasení majú dobrovoľníci, technika a profesionáli prišli pomôcť aj z ostatných štátov Austrálie. Bushfires boli na tomto kontinente (ako vlastne požiare kdekoľvek na svete) bežnou súčasťou prirodzeného kolobehu, samozrejme aj pred príchodom Európanov. Človek však zmenil rytmus a rozsah, no o tomto snáď napíšem samostatný post. O tom, čo sa stalo s touto krajinou po príchode civilizácie, ako si ju my vykladáme.

Waroona bushfire (Zdroj)

Chcel som jeden celý príspevok venovať cenám. Resp. porovnaniu cien všetkého, s čím som prišiel v Západnej Austrálii do kontaktu s tým, koľko to stojí u nás doma. Potraviny, autá, palivo, kozmetika (kondómy sú tu fakt lacné, niektoré značky majú polovičnú cenu oproti Slovensku; fun fact: Durex v Brazílii začal svoje výrobky predávať až v roku 2014, po úspešnom prieskume verejnej mienky ohľadom zámeny s iným produktom – Durex je značka lepiacej pásky od 3M), služby, elektronika, nábytok, čokoľvek. Fotil som ceny v obchodoch, na benzínkach, snažil si zapamätať koľko som nechal v bare (pokus o vtip, slopať je tu neskutočne drahé, no ale šak to vám asi netreba vravieť). Diesel je drahší – ca. 1,20 $ / l ako benzín – ca. 1,12 $ / l, wtf? Po prepočte na eurá úplne smiešne ceny. Potraviny výrazne závisia od obchodu, v ktorom nakupujete (nie ako u nás, že v Lidli majú jablká za 1,50 € a v Bille za 1,80 €) – môžeš sa dostať na rozdiel v násobkoch (Coles supermarket – 10 $ / kg šampiňónov VS Spudshed fresh food market – 4 $ / kg, banány 3,90 $ / kg VS 1,49 $ / kg alebo VS 2,50 $ / kg v inej sieti).

Až dnes ma osvietilo, že sa darmo budem trápiť s takýmito hovadinami. Stačiť by vám mal tento obrázok z môjho dnešného nákupu, názor/porovnanie kúpnej sily si urobte sami. Pozn.: je sezóna, ovocie je relatívne lacné (v € aj tak o dosť drahšie ako u nás), kupoval som samozrejme vo výhodnejšom obchode (a s lepším výberom čerstvého ovocia/zeleniny).

Hodinová mzda roboša na stavbe (sorry, zabudol som ešte priložiť 400 g kocku čerstvého tofu)

Odmysli si zlatý medový melón (to veľké žlté – nie banány ty lolo, to guľaté) a máš nákup za hodinu práce čašníka. Uber ešte napr. pomaranče a si na úrovni upratovača. Táto myšlienka porovnania miezd mi napadla až potom ako som polovicu z toho zožral, takže sa spoľahnite na svoju predstavivosť. Tie malé banániky sú odroda Little Fingers, sú o čosi sladšie, iný výrazný rozdiel v chuti som nezbadal (aj keď údajne by mali byť odlišné).

Jsem rozesmut, mango sezóna skončila. Trvala tri týždne, bol som upozornený, že naozaj iba na prelome rokov si dokážeš kúpiť úžasne zrelé plody takmer zadarmo (tiež musíš vedieť kde, v klasických reťazcoch sú drahé furt). Porovnám nákup zo začiatku decembra (kedy som si myslel, že je to dobrá cena, nepoznal som ešte iné predajne) a posledného dňa roku pána 2015.

Dohromady 18 $ (rôzne typy za rôzne ceny)

Tri rôzne druhy (Kensington, R2E2, Callypso), najdrahšie bolo aj najlepšie (doteraz som sa nepohol mimo Európu, takže zároveň to bolo aj najchutnejšie mango čo som kedy jedol). Ale bolo to úplné nič oproti naozaj zrelému mangu vo vrchole sezóny (a z dobrého obchodu).

6 ks = 2 $

Takmer dve kilá čistej mango dužiny za dolár. Dolár. 70 eurocentov

Okamžitý sorbet do mrazáku

No a takto si tu žijeme… v zime bude všetko čerstvé ževraj skurvene drahé a kvalitatívne nič moc. Uvidíme… asi by som mal konečne ochutnať nejakého bližšie nemenovaného vačkovca. Alebo banány s pavúkmi.

Cheers mates!

Život: útržky a postrehy 01

Pár nekoordinovaných postrehov a zážitkov zozbieraných počas uplynulých týždňov zhrnutých bezhlavo nakope v jednom poste.

Pred dvoma týždňami bol som na koncerte lokálnej vychádzajúcej death-metalovej hviezdy. Sanzu sa volajú (MA, youtube). Klub sa nazýva Amplifier, priamo v centre... veľmi príjemný priestor, spolovice open-air, dobré pivko. Ozvučenie nebolo zlé, ale takýto hlasný koncert som ešte asi fakt neabsolvoval, sluch sa mi vrátil naplno až na druhý deň ráno. Keďže headliner bola miestna kapela, komunita sa zišla solídna, atmosféra na úrovni :) Ceny strašné :D. Dohromady hralo 5 kapiel, mimo tej hlavnej ma veeelice zaujala aj formácia LO! zo Sydney - odporúčam klip. Taký experimentálnejší metálek, reznutý stoner/doomom. Show ako sa patrí a takto kvalitný spev som naživo už dlho nezažil.

Vstupná pečiatka ma zabila... Dr. Zoidberg!

Pri hudbe ešte trošičku ostanem, od mierne alternatívnejších Brazílčanov som sa napríklad dozvedel, že Sepultura doma nie je až taká kultová kapela ako by sa v zahraničí mohlo zdať. Pri opakovaní slovíčok sa spolužiačke ušiel „detský zázrak“ – prodigy. Tak som jej mimo iného opisu aj spomenul, že sa tak volá jedna slávna kapela, priekopník v elektro hudbe. Nechápala. Nakoniec vysvitlo, že štyria (!!) z dvanástich ľudí v triede poznali Prodigy. 33 %, vrátane učiteľky. Čo už, asi nízky vekový priemer študentov...

Ďalšia pikoška, ktorú sme sa dozvedeli pri lekcii o peniazoch, nakupovaní, investíciách... Spolusediaca si so svojím snúbencom priniesla z Brazílie 3*30 kg batožinu (z toho on mal tak asi polovicu jednej z nich). „Čo si si prosím ťa doniesla?“ „49 (slovom štyridsaťdeväť) párov topánok.“ 49. Onemela celá trieda, vrátane lektorky. Zvyšných 50 musela bohužiaľ nechať doma. Ako človek, ktorý prišiel do Austrálie s jednými novými Botasmi na nohách, som sa zmohol na úbohé: „You are f*cking kidding me, right?“ Nie, počuli sme dobre a nerobila si srandu. Na jej obranu, partner je Austrálčan a plánujú tu žiť. Ale aj tak... fuuuha. Čo ti po tomto však už vôbec mozog neberie, keď tá istá osoba vyše polhodiny rozpráva o živote v Riu. O bežných prestrelkách medzi dílermi, o susedovi, ktorého pred domom dvakrát za pol roka vytiahli z jeho nového auta štyri opice s M4kami (parafrázujem: „Kašlať na auto, to mám poistené, hlavne, že som živý“) – v normálnej suburbánnej zóne, žiadna favela. O tom, že večer a v noci sa toleruje jazda na červenú, lebo zastaviť na križovatke sa neodporúča. Že po ulici sa nechodí s telefónom v ruke. A do práce ideš 20 km dve až tri hodiny (skoro ako z Rovinky, všakže?) – ak prší, tak sa nedostaneš kvôli stojacej vode a nehodám nikam. Ale ináč je to nádherné mesto.

Inokedy zas pri skratke „UN“ zaznela otázka, čo tieto písmenká znamenajú. Po odpovedi „United nations“ však padla ďalšia otázka: „OK, ale čo je to za organizáciu? Nikdy som o tom nepočula“. Neviem, či sa to zdalo divné iba mne... Každopádne, tí ľudia nie sú blbí, ale takáto otázka ťa skrátka zaskočí z času na čas a ostane v pamäti.

Policajtom som tu ešte nedal priestor, tak môžem pár riadkov aj o nich. Zatiaľ bez osobných skúseností, chvalabohu. Začnem pokutami, ktoré tu sú vcelku vysoké. 

Zdroj: http://policecars.tumblr.com/post/96414438223/a-look-at-western-australian-police-cars-this-is

Šoférovať (súkromne, profesionálni vodiči majú nulovú toleranciu) môžeš s jedným štandardným drinkom v krvi (tj. 10 gramov alkoholu – teda podľa ich noriem je to 100 ml vína, 30 ml vodky alebo takmer tri deci piva). Pokuty v závislosti od množstva zisteného alkoholu od 250 $ (+ mínusové body) do 2500 $ (+ vodičák odobratý na 10 mesiacov). Mužov zákona sa tu pohybuje celkom hojne, majú krásne pick-upy, do ktorých ťa zavrú, keď neposlúchaš. Čakal som skôr niečo na spôsob Nórska (policajta som tam nestretol ani raz počas troch týždňov). Nesprávny odhad, podľa toho čo som počul, ak naozaj niečo porušuješ, moc sa s tebou neserú… Slopať na ulici je samozrejme zakázané, špeciálne na pláži (200 babiek).

Na záver pár fotooných, záberov ;) Spoiler alert: niektoré z nasledujúcich fotiek obsahujú škaredé pavúky (bacha pri kliknutí na "Read more").

Kráčaš si večer po meste, pred fastfoodom opretý bicykel... a na ňom papagáj. Veď prečo nie :)

Že lentilky...

Ďalšia zo série „Smetiaky“. Tentoraz nápis na veku „Nesypať horúci popol ani tekutiny“ nepomohol

Keď sa Warcraft stretne na rohu so severskou mytológiou. Btw, neďaleko nájdete aj Odin street

Život: hľadanie práce

Vážení čitatelia, v tomto príspevku sa budem venovať prevažne hľadaniu práce (a s tým súvisiacim nadobudnutým skúsenostiam). Nikdy v živote som nemal taký problém nájsť si robotu. Je to trošku dôvod, prečo meškám s blogmi, dúfal som, že dám pikošky zo zákulisia nejakého expedičného skladu. Bezúspešne. Verím, že to celé nebude vyznievať ako vyplakávanie, nie je to úmysel. Len to potrebujem mať napísané, hlavne ako výstrahu sám pre seba do budúcnosti a do ďalších životných (nielen) pracovných štartov.

Konečne som po troch týždňoch takmer každodenného upravovania svojho resumé (CV) a písania motivačných listov podľa konkrétnej ponuky pochopil, že nájsť si cez internet prácu, kde by som využil doterajšie profesionálne skúsenosti, je robota odkázaná výlučne (prepytujem) na kurevské šťastie (a známosti). Paleta ponúk od vychystávača v sklade, kontrolóra BOM, admina expedície/skladu, forwardera, roboša v IKEA sklade až po office asistenta a data entry brigády v (nielen) ťažobných spoločnostiach. Na lokalitu som tiež nebol skúpy, všetko dostupné MHDčkou do hodiny – hodiny a pol bolo pre mňa v kurze. Najväčší problém je pravdepodobne to, že nemôžem pracovať full-time (aj keď som sa hlásil iba na part-time a casual ponuky, profi full-time je trošičku jednoduchšie si nájsť – aspoň čo som počul). Keďže pomer počtu akýchkoľvek odpovedí (aj tak boli všetky z nich negatívne) voči všetkým zaslaným aplikáciám sa blížil k závratným 14 %, nebolo asi na škodu uvedomiť si, že bez kontaktov si takto na mango a kukuricu nezarobím (aj keď je sezóna a sú lacné jak sviňa – o tom potom).

Niekedy sa človek aspoň zasmeje pri inzerátoch:

Platený svedok na svadbe? Žeby business plan?

Dosť vysoký plat na kapelku s názvom Trash, Valérko šiel by si do toho? :D

Zúžil som teda možnosti získania zamestnania na tri oblasti, v ktorých si trúfam bezočivo napísať do CV, že s tým mám skúsenosti. Aktívna doba hľadania cca dva týždne (osobný roznos CV, registrácie do agentúr). Poznámočka k zopár pracovným agentúram: prvá otázka bola v zmysle: „Máte auto?“ „Nemám.“ „Tak si ho zožeňte a ozvite sa potom“. Mindfucked. Ale dáva to logiku, mestská doprava tu fakt nefunguje spoľahlivo, takže ak ťa zo dňa na deň zavolajú na brigádu, nemáš sancu sa tam dostať. Mám na mysli autobusy mimo centra – na to, aké sú prímestské zóny rozľahlé, je naozaj ťažké sa niekam prepraviť v normálnom čase. Vlaky (v podstate metro) sú celkom fajn, spoľahlivé, s dobrým intervalom, cez víkend dokonca aj do druhej v noci. To je jeden z dôvodov, prečo som sa presťahoval k vlakovej stanici, kamkoľvek inam sa bez auta/taxíka nemáš šancu dostať, špeciálne v nedeľu. Prvé autobusy začínajú premávať tak okolo siedmej (áno, vtedy, keď 5-ka už raz otočila Komisárky – Pri kríži a späť). Do niektorých končín sa už po ôsmej – deviatej večer nedostaneš ani v pracovný deň. Hojne sa využíva Uber, ceny pravdupovediac nie sú až také hrozné (13 km jazda v noci cca 19 $ = 13 €). Na druhej strane, Perth je jediné mesto, kde sa priznáva zľava na cestovanie aj medzinárodným študentom. 

Oprášil som moje MS Paint mad skillz

Celá metropolitná oblasť je rozdelená na 9 zón (sústredné kružnice od CBD). Dvojhodinový lístok na prvé štyri zóny (prakticky od centra až po konečné takmer všetkých piatich vlakových liniek, teda ďalej ako asi budem kedykoľvek reálne potrebovať), stojí so študentskou jazdnou kartou s využitím vštkých zliav za online dobitie atď. 1,88 $. Do školy ma lístok vychádza 1,35 $ (niečo pod jedno éčko za 20 min / 8 km). Nie, mesačníky tu neexistujú. Kto by mal úplne nepravdepodobne nejaký záujem sa mrknúť podrobnejšie, link.

Ale OK, back to work!

1) Reštaurácie/bary ako čokoľvek – najčastejšie dostaneš prácu ako „kitchen hand“, baby skôr ako servírky. Samozrejme v životopise musíš mať napísané, že s tým máš aspoň rok skúsenosti. Rozdal som ich zo 30 v okolí školy a v centre mesta, resp. reagoval na konkrétne ponuky z inzerátov, nemal som zatiaľ šťastie ako mnohí iní. Ideálne je vlastniť certifikát RSA (povolenie pracovať s alkoholom, online cca 3 hodinový copy-paste formulár za 40 – 100 $) – samozrejme mám.

2) Upratovacie služby – rozposlané resumé, osobne som bol zaniesť priamo v spoločnosti iba jedno, a to v jednej z najvyšších budov Perthu (South32 Tower). Fakt nádherná budova, vstupná sála ohromujúca... Vidlák v meste, čo vám poviem.

South32 Tower (214 m, 50 podlaží, r. 1988) Zdroj: http://108stgeorgesterrace.com/#gallery

Central Park (226 m, 51 podlaží, r. 1992); Zdroj: http://sami-colourfulworld.blogspot.com.au/2013/11/open-house-perth-4-central-park-building.html

 3) Stavebný priemysel – tu je moje nesprávne načasovanie evidentné najviac. Väčšina stavieb je cez Vianoce zavretá. Čo ti ako bežnému stredoeuropánovi nedôjde, je fakt, že Austrália cez Vianoce čerpá LETNÉ dovolenky a teda tu majú všetci v... paži. Vrátane personáliek, ktoré väčšinu všeobecných prác na stavbách zabezpečujú. „Call back in January“. Na to, aby si sa mohol lopotiť pri betonáži, potrebuješ ďalší certifikát – White card. Podobná cena ako RSA, tiež copy-paste formulár, len potrebuješ overiť doklady na pošte (áno, kópiu pasu ti oficiálne potvrdí akýkoľvek úradník na pošte, nemusíš k notárovi). No a v tomto online kurze zameranom samozrejme hlavne na bezpečnosť pri práci sa dočítaš sem-tam niečo zaujímavé:

„Examples of a Structure include:

-          A roadway or pathway

-          A ship or submarine...“

Hor’ sa stavať Ponorky! Céčkari vedia, že som najpovolanejší na toto ;)

Na ovládanie bagra, buldozéra, rýpadla, cestného valca a mnoho inej zaujímavej techniky nepotrebujete licenciu, ale iba školenie! :)

Naozaj interesantné veci sa však dozvieš iba od človeka z praxe. Môj nový domáci, Poliak, pracoval pár rokov na stavbách v okolí Sydney. Za tri dni pri kopaní základov natrafili na 24 kúskov Atrax robustus (funnel-web spider). Citujem wikipédiu: „Uhryznutie od Atrax robustus je potenciálne smrteľné, ale od zavedenia moderných metód prvej pomoci a antisér neboli zaznamenané žiadne úmrtia.“  Na štvrtý deň našli (pravdepodobne, vydedukovali to z takej príručnej poznávacej kartičky, čo mávajú tuto bežne na stavbách) Pseudonaja textilis („východný hnedý had“), opäť citujem: „Pseudonaja textilis je najtoxickejší člen rodu a je považovaný za druhého najjedovatejšieho hada na svete, po taipanovi (Oxyuranus microlepidotus)“. Stavbu zavreli na týždeň, kým profesionáli vykynožili všetko živé.

A tu ich máme, kamarátov!

No ale aby to nebolo také pochmúrne, vystrelí aj nejaká jednorazová akcia, ako napríklad šichta na prelome rokov - čašník na párty v centre, na riečnom nábreží. Tak to bude aspoň platená podívaná na ohňostroj, lepšie ako väčšina mojich Silvestrov za ostatných pár rokov.

Poučenie na záver: dovolenkovať v neznámom prostredí môžeš začať potom, ako si si zabezpečil budúci príjem. Prešvihol som dobu, kedy boli šance značne vyššie. Ale šak nato som tu, aby som zistil, že nie som až taký lucker ako som si vždy o sebe myslel :)

Práci česť!